Obraz „Zoroaster“ je venovaný Veľkému Priekopníkovi Zoroastrovi (Zarathuštra), ktorý žil približne pred šesťtisíc rokmi v Perzii, na území dnešného Iránu. Bol to veľký zákonodarca a zakladateľ náboženského učenia nazývaného parsizmus, mazdeizmus, uctievanie ohňa alebo zoroastrizmus. Jeho učenie bolo založené na troch cnostiach: dobrom myslení, dobrom slove a dobrom konaní. Zoroaster si veľmi ctil Ženu a v jeho Testamente možno nájsť nádherné náznaky veľkosti kozmickej lásky. Oheň si ctil ako základ života.
Zoroaster uznával iba uctievanie Ohňa ako výraz Božskej spravodlivosti (ako v kresťanstve: Boh je Oheň stravujúci). Čaša s plameňom v jeho ruke je symbolom pojatia nahromadeného poznania. Zoroaster je zobrazený na hore s ohnivou čašou v rukách, ako sa stretáva s úsvitom – Slnkom. Slnko bolo totiž Najvyšším Božstvom a uctievali si ho prakticky všetky staroveké náboženstvá sveta.
Zoroaster priniesol svetu učenie „Zend-Avesta“, pozostávajúce z mnohých posvätných textov, z ktorých väčšina bola zničená.
„Existuje legenda, že pri hľadaní Pravdy sa Zoroaster odobral na odľahlú horu a tam sa naňho z nebies spustil veľký plameň, no Učiteľ z neho vyšiel nepremožený. Na hore prijal Božské Osvietenie. Čaša, ktorú drží v rukách, je Kalichom hrdinských skutkov a sebaobetavosti. Zoroastrove ruky sú vystreté smerom k Čaši, kde Poklad Kameňa plápolá večným Ohňom Ducha.“
N.K.Rerich napísal: „V Zoroastrových kultoch sa zobrazuje Čaša Plameňa. Tá istá horiaca Čaša je vyrazená na starohebrejských strieborných šekeloch Šalamúnovej doby a starších. V hinduistických vykopávkach vidíme rovnaké mocne štylizované zobrazenie. Sergej Radonežský, ktorý sa usiloval o osvietenie Ruska, slúžil bohoslužby s ohnivou Čašou. Na tibetských vyobrazeniach držia Boddhisatvovia Čašu rozkvitnutú ohnivými jazykmi. Pamätáme si Kalich života druidov. Horela Čaša Grálu. Nie v predstavách, ale práve skutkami sú pretkané mohutné Učenia všetkých vekov. Je to jazyk čistého Ohňa.“
N. K. Rerich, Altaj-Himaláje
N.K.Rerich – Zoroaster, 1931 (Зороастр)
