Nikolaj Konstantinovič Rerich (1874-1947), patrí k výnimočným osobnostiam svetovej kultúry. Maliar, vedec, cestovateľ, verejný činiteľ, spisovateľ, mysliteľ – jeho všestranný dar sa dá pravdepodobne porovnať iba s velikánmi renesančnej epochy. Tvorivé dedičstvo Nikolaja K. Rericha je obrovské – viac ako sedemtisíc obrazov roztrúsených po celom svete, nespočetné množstvo literárnych diel – knihy, eseje, články, denníky. Ako cestovateľ, prešiel Európu, Severnú Ameriku, krajiny Ázie, no väčšinu času svojho života prežil v Indii. Bol jej veľkým priateľom.
Vo svojich knihách nazval N.K. Rerich svoju manželku Elenu I. Rerichovú (1879- 1955) „inšpirátorkou“ a „priateľkou“. Bola vždy prvou, ktorej ukazoval každý zo svojich nových obrazov a jej vysoko oceňoval umeleckú intuíciu a jemný vkus. Mnoho umelcových pláten bolo vytvorených na základe vízií Eleny Ivanovny, myšlienok a tvorivých postrehov. Ale jej myšlienky sa neodrážali len v jeho obrazoch. Za každým z tvorivých činov Nikolaja Roericha, za jeho veršami a esejami, za jeho obrazmi a putovaniami – vždy bola Elena Rerichová. Práve ona rokoch 1934 – 1935 viedla všetku pracovnú korešpondenciu s medzinárodnými kultúrnymi a vzdelávacími organizáciami a koordinovala ich činnosť. Výsledkom i jej obetavej práce bolo podpísanie Rerichovej Dohody.
