N.K.Rerich – Vo výškach (Tumo), 1936
Keď sú všetky knihy prečítané a slová preštudované, zostáva už len uplatniť nadobudnuté vedomosti v živote. Ak síce budú knihy prečítané a slová vypočuté, ich uplatnenie však zostane mimo života a ani žiadne znamenia nedokážu zmeniť návyky. Treba však nájsť cestu k pohyblivosti vedomia. Srdce môže pocítiť hanbu za neprimerané mrhanie časom.
(Agni Jóga, 538)
Tento článok je pokračovaním predchádzajúceho článku „Rozhovor s pozemský Učiteľom“. Budú v ňom uverejnené úryvky z rozhovorov Učiteľa so mnou (Miiko), ktoré, ako dúfam, budú užitočné pre tých, ktorí študujú Učenie Živej Etiky. Rovnako ako v prvom článku, dôraz v rozhovoroch je kladený práve na praktické uplatňovanie Učenia v živote.
Postupne, ako budú prepisované a preložené jednotlivé rozhovory, budú pridávané ako samostatné časti článku.
– Nedávno ste mi poslali správu o dôležitosti okamžitého vykonávania Pokynov, rád a odporúčaní. Práve som oddychovala. Akonáhle som si prečítala správu, znova som zavrela oči a odrazu som mala videnie: biela niť sa stočila do uzla a pri napínaní sa jeden koniec nite odtrhol. Nechápala som význam tohto videnia, ale ihneď som sa začala cítiť akosi nepríjemne. Prečo taký nepríjemný pocit, keď sa, ako sa zdá i usilujem a snažím sa plniť všetky Pokyny?
Žiak mieni, učiteľ mení.
„Rytmus vzostupného vedomia! Ide accelerando.“
Upriamenie oslablo. Uspokojenie je škodlivé, najmä teraz, v čase zrýchleného svetového prebudovania.
Accelerando znamená „urýchľovanie“.
Pokyny sa dávajú so zreteľom na stav vedomia, na priestorové podmienky a termíny. Spolu s Pokynom sa dáva impulz, energia pre vykonanie. Dá sa to nazvať (energetickým) vkladom. Nevyplnenie Pokynu neodkladne – znamená premárnenie priaznivej príležitosti a zbytočné premrhanie vkladu.
Po našich rozhovoroch pociťuješ vzostup, oduševnenie. To je tým impulzom pre vykonanie odporúčaní. Veď impulz sa nedáva pre zlepšenie nálady, ale práve pre vykonanie Pokynu.
Učiteľ poslal impulz – je tu problém. Pozrel sa, videl, že tvoje upriamené úsilie oslablo. Napísal správu. Potom si dostala potvrdenie od Učiteľa. Pretrhnutá niť znamená – premárnená niť príležitosti.
Ako sa hovorí v Učení: „Keď sú prečítané všetky knihy a slová naučené, potom zostáva uplatniť to, čo bolo ukázané, v živote. Ak sa knihy prečítajú a slová vypočujú, ale ich uplatnenie zostane mimo života, ani žiadne znamenia nezmenia zvyky. Ale je potrebné nájsť cestu k pohyblivosti vedomia. Srdce môže pocítiť hanbu za neprimerané mrhanie časom.“
„… ale ihneď som sa začala cítiť akosi nepríjemne“ – srdce pocítilo.
Je potrebné oslobodiť a očistiť vedomie od obmedzených a nevedomých predstáv o duchovnosti. Veď je povedané: „Ako hore, tak dole“, „Ako na Nebi, tak i na Zemi“.
Nikto nebude spochybňovať, že na to, aby človek získal vzdelanie, povolanie atď., je nevyhnutné študovať. Je nevyhnutné absolvovať dlhý kurz systematických štúdií, zložiť skúšky, absolvovať prax. Je nemožné si predstaviť, že študent, ktorý navštevuje prednášky raz týždenne alebo dokonca raz mesačne, získa diplom.
Ale odkiaľ pochádza istota, že na získanie vedomostí o najjemnejších energiách stačí veriť a rozplývať sa dojatím nad svojimi predstavami o Najvyššom?
Tieto predstavy prenikajú celý priestor. Tak či onak, otravujú vedomie ľudstva. Protijedom je bdelý a ostražitý stav vedomia. Je nevyhnutné neustále zjemňovať vedomie, neustále ho kontrolovať, očisťovať a zdokonaľovať.
„Verte, len upriameným úsilím zvíťazíte.“
– V Učení som čítala, že „jasnovidnosť a jasnopočutie sa zvyčajne stavajú nad zmyslové vnímanie, ale treba sa zamyslieť, čo je ťažšie: zachytiť obrazy a zvuky alebo myšlienky“. Keď mám víziu, niekedy ihneď chápem a cítim jej význam, a niekedy je mi úplne nejasné, o čom je a v súvislosti s čím vzniká. Zdá sa mi, že jasnovidnosť a zmyslové vnímanie sa navzájom dopĺňajú, pretože zmysel toho, čo sa deje, sa potom odhaľuje v celej svojej plnosti.
Správne „sa zdá“. Jestvuje veľa nepochopenia vôkol pojmov srdce, zmyslové poznanie, pocit, myšlienka, atď. Existuje veľa „ideálnych slín“, dokonca aj u intelektuálov, nehovoriac o „srdciaroch“.
Ako už bolo viackrát povedané – intelekt bez srdca, rovnako ako srdce bez intelektu, v krajných prípadoch vyzerajú škaredo. Odtiaľ pochádzajú skreslenia a chyby.
Pocit je energia, oheň bez formy. To znamená, že v ňom sú zakotvené všetky formy, dostupné vedomiu, ktoré tento pocit prejavuje.
Ako chápe pocit lásky dieťa, ako ho chápe mladistvý a ako ho chápe zrelý, skúsenosťami zmúdrený človek? Rozdiel je zrejmý a pochopiteľný.
A akokoľvek sa autor píšuci o láske snaží, akékoľvek umelecké prostriedky používa, na čitateľa nezapôsobia krásne obraty reči, ale oheň citu, ktorým disponuje autor. Často oheň citu vôbec nezodpovedá forme vyjadrenia a čitateľ cíti faloš.
Zmyslové poznanie je vyššie ako jasnovidnosť. Samotné zmyslové poznanie je aspektom poznania ducha, ako poznanie Stvorenia pocitmi. Pocit a myšlienka. V Učení je všetko podrobne vysvetlené.
Nedávno som ti uviedol príklad čistého psychika. Tento príklad bude užitočný pre tých, ktorí veria, že jemnohmotné videnie vyrieši všetky problémy. On (psychik) vidí veľa a často, ale nerozumie obsahu v plnej miere.
Videnie je len obraz, ak nehorí oheň zmyslového poznania. Existuje rozdiel medzi pojmami „pociťovať” a „zmyslovo poznať”. Mnohí cítia, ale nerozumejú, čo konkrétne znamená pocit, interpretujú ho pozemským vedomím, čo nevyhnutne skresľuje vnímanie. Zmyslovo poznať – znamená vedieť spracovať prijatú energiu, dať formu prijatej myšlienke. Táto schopnosť sa musí cvičiť, všetky odporúčania sú uvedené v Učení.
Najčastejšie Učiteľ dáva impulz, čo je menej energeticky náročný a efektívnejší spôsob komunikácie. Impulz-pocit alebo náboj energie. Efektívnosť spočíva na jednej strane v tom, že pre pocit neexistujú prekážky, na rozdiel od myšlienkovej formy; na druhej strane sa žiak cvičí v samostatnom myslení.
Najjednoduchšie vnímanie impulzu vo vedomí žiaka je „toto – nie toto“, „zlé – dobré“, „áno – nie“. So skúsenosťami a cvičením príde aj schopnosť zmyslovo poznať. Ako keby z ničoho nič sa prejaví jasné pochopenie a pri ďalšom sústredení sa doplní o podrobné detaily.
Nebudeme sťažovať chápanie zložitou terminológiou a úvahami. Na začiatok stačí pochopiť, že srdce je nástrojom Budhi a mozog – je nástrojom Manasa.
Harmónia srdca a intelektu vedie k Duchovnej Syntéze alebo Duchovnému Poznaniu. Očisťovaním a rozširovaním vedomia, cvičením syntetického myslenia, atď., budujeme most Antakarana. Existuje sedem fáz alebo stupňov budovania tohto mosta. Cesta budovania je označená Učiteľom míľnikmi.
– Na jednej strane je pre rozvoj syntézy potrebná spolupráca ducha a intelektu, ale na druhej strane – intelekt svojím zasahovaním skresľuje hlas srdca. Ako dosiahnuť, aby intelekt nebránil rozpoznávaniu pocitov srdca, ale naopak, stal sa pomocníkom?
Vlastne, v tomto spočíva celý problém a o tomto hovorí v základe celé Učenie. Veď už dávno bolo povedané: „Pozemská múdrosť – je nepriateľom múdrosti ducha“.
Zdá sa to jednoduché a zrozumiteľné. Ale práve intelekt je tým, ktorý si nedokáže osvojiť túto jednoduchosť. Tak vzniká tento rozpor. A čím ďalej, tým viac sa intelekt utápa vo svojich vlastných nahromadeniach, na radosť temnoty.
Raz som bol svedkom rozhovoru jednoduchých a málo vzdelaných starších ľudí. Rozhovor „o živote“. Jeden z nich jednoducho povedal: „Teraz všetci chcú nejakými zákonmi napravovať život, vedú nejaké rokovania, všetci o niečom diskutujú. Nič nepomôže! Ľudia už klesli tak hlboko, že ich nič nezmení. Stali sa chamtivými! Niečo sa musí stať na Zemi. Niečo strašné, aby sa všetci prebudili!“
– Nedávno som zažila zaujímavú skúsenosť: nepodľahla som provokácii, keď sa ma pokúšali emočne vyprovokovať. Pri tom som mala veľmi nezvyčajný pocit: pozorovala som, ako sa cudzí astrál rozzúril, a vo vnútri som cítila absolútny pokoj, pričom som nevyvinula ani najmenšie úsilie na to, aby som ho udržala. Všetko sa dialo akoby samo od seba a nestálo ma to žiadne úsilie. Už ubehlo niekoľko dní, ale táto skúsenosť ma stále neopúšta, stále sa k nej v mysli vraciam. Nechápem, ako sa mi podarilo tak ľahko udržať svoj astrál. Podivuhodné! Predtým, keď vznikli provokatívne situácie, som na toto vynakladala nemalé úsilie. Musela som použiť dosť silné vôľové vypätie, ako keby som nasadzovala uzdu koňovi (astrálnemu telu), aby sa „nerozbehol“. Chcem utvrdiť takýto stav vedomia, kedy je vo vnútri absolútny pokoj pri akomkoľvek vonkajšom vplyve – aby som sa nebránila, ale len pozorovala. Možno tento stav nazvať absolútnou vyrovnanosťou, o ktorej sa spomína v Učení, alebo je to niečo iné? U mňa tento stav vznikol spontánne. Povedzte, ako vo svojom vnútri vedome dosiahnuť „ticho“?
Blahoželám k ďalšiemu víťazstvu!
Áno, je to stupeň vyrovnanosti a pred nami je ešte veľa takýchto stupňov. Každý stupeň bude prinášať pocit ľahkosti a oslobodenia od ťažkého bremena.
Ako sme už neraz hovorili, pozemské vedomie nestíha držať krok s upriameným úsilím ducha. Odtiaľ pochádza pocit spontánnosti a ľahkosti, ktorý vyvolal prekvapenie. Ale aká je to spontánnosť, keď bolo vynaložené toľko úsilia? Je to zákonný výsledok práce.
Áno, je nevyhnutné zachovať rovnováhu a venovať väčšiu pozornosť práci nad myslením, analýzou komplexu vnemov a pocitov, ktoré sprevádzajú skúsenosť. Inak sa stane, že srdce sa raduje, ale mozog je v rozpakoch. Uvedomelosť vo všetkom!
Prekvapenie, rovnako ako ohromenie nečakanou udalosťou, je v takýchto prípadoch škodlivé pre vedomie, pozri si to v Učení. Okrem všetkého povedaného, v prekvapení a ohromení sú prvky pochybnosti a neviery. Ty toľko rokov poznáš Učenie, ktoré podrobne opisuje ciele a cesty k ich dosiahnutiu, a máš za sebou mnoho praktických výsledkov práce. Každé dosiahnutie môže vyvolať radosť z víťazstva, oduševnenie a nadšenie, ale v žiadnom prípade prekvapenie.
Postupujeme podľa formule „Všetko je možné“ a uplatňovaním vedomostí, ktoré nám dal Učiteľ, získavame zákonné možnosti. Radosť z víťazstva a oduševnenie je tiež užitočné držať na uzde, inakšie môžeme to, čo sme dosiahli rozliať a nepriniesť do Čaše. Takéto veci sa tiež často stávajú.
Nad astrálom sa víťazí mentálom a víťazstvo sa fixuje vo vedomí jasným a zreteľným pojatím dosiahnutia. Pracuj na úplnosti poznania.
– Ak to správne chápem, v práci na ovládnutí astrálu sa podieľa vôľa, myslenie, pochopenie problému. Ale predsa, na čo je potrebné klásť najväčší dôraz? Veď, ako ukázala moja nedávna skúsenosť, vôľa nebola vôbec zapojená. A ešte jeden dôležitý moment: pri použití vôľového úsilia v práci s astrálom, nedochádza tu k potlačeniu ohňa namiesto jeho transformácie?
Dôraz je samozrejme na vôli. Bez výchovy vôle sa nič nedosiahne. Môžete vedieť veľa a vedieť veľa, ale bez vôle sú všetky vedomosti a zručnosti bezcenné.
Áno, je pravda, že samotné úsilie vôle, bez premýšľania, analýzy a pochopenia povahy astrálu bude mechanickým potlačením. Veď je Povedané: „Zviazaný väzeň zostáva hrozbou…“ – a skôr či neskôr sa oslobodí.
Prečo si vyhodnotila, že vôľa nebola zapojená?
Veľa sme diskutovali o tejto otázke, sama si o tom premýšľala, prijala rozhodnutie a hľadala spôsoby, ako toto rozhodnutie zrealizovať v živote. Všetky tieto myšlienky a vôľové úsilia nahromadili a akumulovali energiu túžby. Akumulovaná energia – je nazhromaždenou vôľou.
Rozhodnutie (myšlienka) a vôľa vložená do nej (túžby) priniesli výsledok. Kvantita sa premenila na kvalitu.
Úspešná skúsenosť – je dobrá príležitosť na to, aby si sa vo všetkom zorientovala „za horúcich stôp“. Neodkladaj to na neskôr, čítaj v Učení o vzájomnom pôsobení vôle a myšlienky, o astrále. Na pozadí nových vnemov a pocitov príde aj nové, rozšírené chápanie týchto otázok.
– Nedávno som zažila ďalšiu skúsenosť s vyrovnanosťou. Už ste to vysvetľovali, ale stále úplne nerozumiem mechanizmu tohto javu. Prečo sa to vlastne deje akoby samo od seba? Ako to funguje? Hovoríte, aby som sa neudivovala, no ale to je nemožné. Prekvapuje ma jednoduchosť dosiahnutia a ľahkosť bez akéhokoľvek napätia. Cítim sa ako čarodejník, ktorý mávne čarovnou paličkou a dostane to, čo si praje – je to také jednoduché. Pri opätovnom čítaní prvej časti dialógov „Rozhovor s Učiteľom“ mi odrazu došlo, že podstatu všetkých dosiahnutí, celej Agni Jógy, ste veľmi výstižne sformulovali doslova v jednej vete v odpovedi na úplne prvú otázku: „Spomenúť si a upriamiť sa“. Opäť ma ohromila práve tá jednoduchosť. Otvára sa mi akási nová hranica, že nie je nič zložité, že všetko je v skutočnosti jednoduché?
Porozumenie neprichádza hneď. Zopakujem, mozog nestíha za upriameným duchom. A nejde len o rýchlosť. Je nevyhnutné učiť mozog jemnohmotným vnímaniam. Jedno želanie tu nestačí, bez rytmickej práce na očistení a rozšírení vedomia sa nič nepodarí.
Formula, že to pripustíme – predpokladá oslobodenie vedomia od zastaraných, skostnatelých predstáv. Tie sa jednoducho odhodia – rovnako ako čistíme domovú komoru od nepotrebného haraburdia.
Cvičením a prehlbovaním myslenia zjemňujeme a nalaďujeme jemnohmotné vnímanie mozgu. Bez účasti srdca je to nemožné a bude to len povrchým mudrovaním, ktoré vedie k ešte väčšiemu znečisteniu vedomia.
Už si videla, ako čistá energia ducha akoby pohlcuje a spracováva temné prvky nedokonalostí. Táto úroveň ti umožňuje kontrolovať svoj astrál. Ďalšia úroveň ti už umožní vyvažovať aktivitu cudzieho astrálu. Keď bude vedomie pripravené, Učiteľ ti ukáže psychomechaniku procesu. Je ešte veľa práce, astrál sa tak ľahko nevzdáva, ale ďalej to bude ľahšie, už aspoň preto, že vieš, čo a ako robiť.
Psychotechnika dosiahnutia je jednoduchá. Prijíma sa rozhodnutie – Chcem spútať astrál! Vytvorí sa myšlienkový obraz alebo myšlienková forma požadovaného dosiahnutia. Rytmické navracanie sa k tejto téme zakaždým nasycuje myšlienkový obraz ohňom túžby (vôle). A keď potenciál ohňa vloženého do myšlienkového obrazu prekročí potenciál vôle astrálu, stane sa ten istý „zázrak“ – astrál vykoná príkaz svojho pána. Všetko je jednoduché.
Čím je proces organizovanejší a uvedomelejší, tým je účinok efektívnejší.
Je dôležité dodržiavať disciplínu myslenia a základ psychotechniky – pokoj, vyrovnanosť.
Posledná myšlienka je tou, ktorá korunuje myslenie. Môžno celý deň myslieť konštruktívne a dospieť k jasnému rozhodnutiu. Ale ak pred usnutím dopustíte hoci aj najmenšiu pochybnosť alebo neistotu v úspech, táto zdanlivo mimochodný pocit vynuluje všetku vykonanú prácu.
Uvedomelosť a neochvejnosť.
Áno, všetko je jednoduché a zložité zároveň.
Jednoduché a ľahké – keď je duch pripravený, srdce očistené a otvorené Učiteľovi.
Jednoduché a ľahké – keď sú akumulácie.
Zložité, veľmi ťažké a dokonca nemožné – keď sa osobné ja spolieha na výdobytky mozgu.
„Všetko je veľmi jednoduché a v tejto veľkej jednoduchosti – je veľká ťažkosť. Krásu je ľahšie pochopiť ako jednoduchosť. Aby sme pochopili jednoduchosť Veľkých zákonov, musíme sa vzdať pozemských nahromadených vecí a „pozemskej múdrosti“ – v duchu je všetko jednoduché.“
– Otázka od spolupracovníka.
V jednom z listov svojim spolupracovníkom Elena Rerichová píše: „… Ešte chcem pripomenúť pokyn, aby sa členovia kruhu netisli fyzicky v skupinách. V Učení sa odporúča rozchádzať sa, lebo tým sa obnovujeme vo vedomí. Veď vždy bola zdôrazňovaná pohyblivosť a nemali by sme toto chápať úzko. Duchovné zjednotenie nie je telesným zjednotením. Preto, zahĺbenie sa do Učenia a priblíženie k nemu prebieha len osamote, keď človek zostáva sám so sebou. Preto, nie je lepšie venovať všetky voľné chvíle tomuto tajomstvu? Do akej miery vzrastie význam vašich posvätných večerov, keď sa budete i vy schádzať v radosti spoločného stretnutia! …“
Chcem sa opýtať, do akej miery sú účelné takzvané duchovné retreaty?
Je povedané: „Neotvárajte náhodné knihy. A keď navštevujete zhromaždenia, opatrne noste Svietnik, ktorý vám bol daný.“
Spomínam si na svoj prvý a posledný „retreat“ na začiatku 90. rokov. Vtedy sa tento pojem ešte nepoznal. Bol to trojdňový výjazdný seminár rerichovcov zo všetkých bývalých republík ZSSR. V lese, na brehu rieky, zorganizovali stanový tábor.
Prišiel som tam tretí deň večer. Nadšene sa rozprávali o praktikách, meditáciách, modlitbách a dokonca aj zasväteniach. Moju pozornosť upútala jedna veľmi aktívna, milá dievčina; ako som sa neskôr dozvedel, bola asistentkou organizátora podujatia. Všetkým sa snažila pomáhať v bežných veciach, viedla duchovné rozhovory, proste bola skvelá!
Rozhodli sme sa zakončiť stretnutie veľkým rozlúčkovým táborákom a spevom s gitarou. A v najslávnostnejšom momente, hneď po prejave organizátora, sa ozval hrubý mužský hlas; tón hlasu bol nielen nepríjemným, ale neznesiteľne odporným – „až sa uši zvierali“. Prehovorila naša milá pomocníčka! Spočiatku sme to nepochopili: všetci začali hľadať muža, ale ona stála vedľa organizátora.
Dobre si pamätám pohľady prítomných, najmä mladých chlapcov a dievčat. Myslím, že netreba vysvetľovať, s akými pocitmi sa účastníci tohto „sviatku“ vracali domov. A čím boli „duchovne obohatení“, veď to bola len záverečná epizóda. Aký náboj „pozitívnej energie“ získali v dôsledku trojdňových intenzívnych „energetických praktík“?
Hlas nevedomosti je hlasný. Ctižiadostiví „učitelia“ a „pokročilí majstri“ sa snažia získať čo najviac obdivovateľov. Nevedomosť učí nevedomosti, slepí vedú slepých.
Posledný Výber.
– V nadväznosti na tému duchovných retreatov je pravdepodobne aktuálna otázka o praktikách. Viackrát ste mi hovorili, že zachytávate myšlienky čitateľov dialógov o tom, že spolupracovníci v našej skupine sú pravdepodobne psychici a venujú sa nejakým špeciálnym cvičeniam. Pred mnohými rokmi som sa pokúšala praktizovať techniky opúšťania tela. Ale potom, čo som v polospánkovom stave bola napadnutá temnými silami, som pochopila, že je to veľmi nebezpečné. Odvtedy som sa nikdy nezaoberala ničím podobným, vrátane meditácií a koncentrácií, odporúčanými všetkými možnými „pokročilými“ ľuďmi. A ako vieme, v Učení sa to všetko nepovažuje za vítané. Prosím, objasnite túto tému podrobnejšie, pretože naši čitatelia nám pravidelne posielajú otázky o praktikách a v tejto súvislosti existuje veľa nedorozumení.
Nedorozumenia vyplývajú z nepochopenia Základov. Túžba po poznaní, zručnostiach, schopnostiach vidieť a počuť neviditeľné a nepočuteľné a iných schopnostiach ducha je oprávnená. Ale aj metódy dosiahnutia želaného cieľa musia byť oprávnené. To znamená, že musia byť dodržané súmeraeľnosť a účelovosť.
Je to ťažké pochopiť, keď takéto otázky kladú tí, ktorí s hrdosťou vyhlasujú, že majú dlhoročné skúsenosti so štúdiom Agni Jógy. Vytvára sa dojem, že prečítali raz (a pravdepodobne nie všetky knihy) a rozhodli sa, že to stačí.
Ako inak pochopiť, keď sa kladú otázky, na ktoré existujú veľmi jasné a zreteľné odpovede bez alegórií? O to viac, že technika umožňuje nájsť odpovede ľahko a rýchlo, bez zdĺhavého listovania papierovými stránkami. Možno je problém v tejto ľahkej dostupnosti?
V tejto súvislosti som si spomenul na jednu epizódu zo svojej skúsenosti, keď som sa z neskúsenosti a naivity delil so svojimi dosiahnutiami s jedným „obdivovateľom“ Učenia.
Prekvapil ma výraz v jeho očiach, v ktorých bola závist, podozrenie, pochybnosti a podráždenie. Najprv som si myslel, že mi jednoducho neverí, hoci všetko, o čom som hovoril, bolo prakticky potvrdené a on sa o tom sám viackrát presvedčil. Potom mi položil konkrétnu otázku: čo skrývam, akú literatúru som našiel?
Keď som odpovedal, že nemám žiadne tajomstvá, položil mi ďalšiu otázku: „Tak prečo u mňa nič neprebieha, keď čítame to isté? Veď, nie som hlúpejší ako ty, nie?“
No a to, že sa považuje za múdrejšího ako ja, sa neodvážil povedať nahlas… A predsa mi neuveril; viac som ho už nevidel. To isté sa stalo aj tebe, keď ti tvoj dlhoročný priateľ ako prvé položil otázku: „Aké praktiky používaš?“
„Najťažšie je, keď sa žiak chce zdokonaliť v duchu a navštevuje kurzy metodiky. Môže si otvoriť obchod s inzerátmi na lesklom papieri, poklepkávať s ceruzkou v ruke a vymenovávať recepty, ktoré sám nepoužíva.“
Príklad zo života. Suseda priviezol vnuka zo škôlky (vnuk mal asi päť rokov). Vystúpil z auta a išiel otvoriť garáž. Vnuk preliezol na sedadlo vodiča a… stlačil pedál plynu. Všetko sa skončilo dobre, všetci sú živí a zdraví, len sa poškodili dvere a museli vymeniť nárazník.
Keď uvádzam tento príklad ako argument proti umelým postupom, zvyčajne sa unavene-múdro a zhovievavo usmejú: „No, čo už zrobíš… deti.“ Ale sami šliapu na všetky možné pedále, bez toho, aby vôbec chápali, k čomu to môže viesť. Je to ako v rozprávke: idem tam, neviem kam, hľadám to, neviem čo.
V tvojom prípade nešlo o útok temných síl. Ťahal ťa za nohy tvojho jemnohmotného tela Učiteľ. Chcel ťa vystrašiť, aby si si to viac nedovolila. To znamená, že to bola skúsenosť pod znamením. Mala si pocítiť skutočné nebezpečenstvo.
Keby došlo k útoku temných síl, tak by ťa tak ľahko nepustili. A teraz by si bola tuctovou psychičkou… v najlepšom prípade.
– Niekedy mám pocit, že napriek všetkému, čo som prečítala, pochopila a dokonca aj v niečom uplatnila v praxi, nič neviem a ničomu nerozumiem. Vzniká doslovne akýsi pocity prázdnoty. Nie je však presne pralája vedomia, ale niečo iné. Nechápem, v čom je príčina a ako to prekonať (a ako sa to vôbec volá)?
Dobrý znak!
Nazýva sa to – Slúženie.
Predovšetkým si tento pocit zafixuj vo vedomí, presnejšie povedané, kontrast medzi pocitom sily, istoty, zvládania – a prázdnotou, pocitom straty.
Je to jasný ukazovateľ reálnosti, materiálnosti energie. Tento pocit je potrebné urobiť nesporným. Sú ešte zvyky starého myslenia – zdalo sa mi, pripadalo mi to, atď.
Tento stav sa prekonáva zrýchlením – accelerando.
Nedávno si položila otázku: „Prečo je nevyhnutné zrýchlenie, nestačí azda rytmická každodenná práca s plným nasadením síl?“
„… pocit akejsi prázdnoty“ je odpoveďou na túto otázku.
Vysvetlím. V minulosti, akumulovaná energia ohňa zostávala v blízkosti priekopníka ducha. Prenos energie a myšlienok na diaľku vyžadoval mnoho úsilí a strát. Jednoduchšie povedané, energetický priestor mal „viskóznejšiu“ štruktúru. Bleskovosť pôsobenia psychickej energie, prenos myšlienok a pocitov na obrovské vzdialenosti sa stal možným vďaka novým kozmickým lúčom, ktoré prišli na planétu. Vďaka týmto lúčom sa stalo možným aj Zvestovanie nového aspektu Učenia – Agni Jógy.
Pocit prázdnoty – je dôsledkom priestorovej práce, slúženia. Energia okamžite pomáha tým, ktorí ju potrebujú. Získala si skúsenostné vedomosti, kryštalizovala si ďalšiu zručnosť a podelila si sa o túto skúsenosť (psychickú energiu) s niekým, kto je súzvučný v upriamenom úsilí. Aby si nahradila zásobu energie, je nevyhnutné zrýchlenie, v bežnom režime to nie je možné.
Odpočívať na vavrínoch sa nedá. Preto som ti hovoril o neustálom zdokonaľovaní vedomia. Je dôležité neustále rozširovať a prehlbovať pojmy Základov.
Bez upriameného úsilia duch zamrzne.
Osviežme si pojmy Základov.
„Niekto z mladých sa opýta: „Ako porozumieť Agni Jóge?“ Odpovedzte: „Ako rozpoznanie a uplatnenie v živote všeobecne spájajúceho živlu ohňa, ktorý živí zrno ducha.“
Na prvom mieste – je rozpoznanie. Začíname od seba, od rozpoznávania svojich ohňov.
Prvým krokom – je uvedomenie si ducha a tela. Všetci o tom vedia, ale samotné uvedomenie nestačí. Dôležité je pocítiť túto realitu, preniesť vedomie do sféry ducha.
Ďalším krokom – je rozdelenie energetických tiel vo vedomí. Bez tohto rozdelenia nie je možné riadiť a kontrolovať pohyb v telách. Odtiaľ pochádzajú chyby rozpoznávania. Hlas vlastného ja sa prijíma za hlas ducha, astrálne impulzy – za hlas srdca, nezmysly mentálu za hlas Zhora.
Tretí krok – jasný plán práce. Disciplína tela, astrálu, mentálu.
– Hovoríte: „V minulosti, akumulovaná energia ohňa zostávala v blízkosti priekopníka ducha. Prenos energie a myšlienok na diaľku vyžadoval mnoho úsilí a strát. Jednoduchšie povedané, energetický priestor mal „viskóznejšiu“ štruktúru.“ To znamená, že cvičenia a energetické praktiky uvedené v rôznych Učeniach tiež zohľadňovali stav priestoru v danom momente? Pripomenulo mi to frázu z Učenia: „Každá doba má svoje metódy.“ Je jasné, že Základy sú neotrasiteľné, ale sám od seba sa ponúka záver, že cvičenia odporúčané v minulosti boli dané aj s ohľadom na hrubšie energetické telá tej doby. Znamená to, že používať v našej dobe dávne energetické praktiky a cvičenia nie je vždy užitočné, efektívne a účelné?
Áno, je to tak. Metodika zodpovedala celkovej úrovni rozvoja a priestorovým podmienkam. Učiteľ priamo viedol žiaka a znalosti o psychotechnike boli odovzdávané až po dlhej príprave a mnohých skúškach.
Problém nie je ani v praktikách a cvičeniach ako takých – problém je v tom, že praktikujúci si vo svojej sebaistote a namyslenosti nemôže uvedomiť, čím sa zaoberá. Niet pochopenia základov psychomechaniky a psychotechniky.
Domnieva sa, že ak je za všetko svetlé a proti všetkému temnému, je na strane pravdy a robí všetko správne. A hoci si uvedomuje svoje nedokonalosti, namyslene počíta s tým, že jeho „ohnivé“ úsilie všetko prekrýva a Vyššie Sily mu odpustia malé nedostatky. Koniec koncov – veď kto je bez hriechu? Ešte horšie je, keď sa považujú za dokonalých a sú nútení živoriť na Zemi kvôli nejakému „karmickému nedorozumeniu“. Takí tiež existujú.
Ale „Boha neoklameš. Čo zaseješ, to aj zožneš“.
Základom psychomechaniky – je súzvuk a súlad. Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Čadivé energie sebectva pritiahnu z priestoru rovnaký dym. Všetko je akoby v poriadku – človek poprešľapuje na mieste ešte jedno vtelenie, veď pred ním je Večnosť.
Lenže temní nespia. „Tma má svoju stráž. Každý nositeľ Svetla je v ich hľadáčiku.“ Konajú rafinovane a prefíkane. Ak nemôžu prinútiť k otvorene temným činom, budú rozdúchavať oheň samoľúbosti, pýchy atď. Úplné zatmenie je len otázkou času.
Nedávno sme vykonali experiment na rozpoznanie stavu jedného aktéra. Okrem priameho pociťovania si použila kyvadlo života. Psychická energia ukázala stabilný vektor k posadnutiu. Výsledok ťa prekvapil. Veď človek venuje všetok voľný čas Učeniu, robí veľa užitočného pre šírenie vedomostí. A opäť, psychická energia ukázala dobré akumulácie.
Urobme analýzu.
Ctižiadostivosť, prílišné sebavedomie, nadutosť, povýšenosť a samoľúbosť.
Všetko to je zakryté okázalou pokorou a vysokými úvahami o duchovne. Astrál žije svojím vlastným životom. Ja je pri moci. V podstate je človek zaneprázdnený slúženiu sebe. Pod maskou pokory – sa skrýva silná túžba byť povýšený v očiach okolia. Nie všetkých, samozrejme, ale hlavne tých, ktorí tiež hľadajú cestu k Učiteľovi. Praktizuje priťahovanie priestorových energií a je hrdý na to, že dosiahol skutočné fyzické vnímanie energií. Tiež používa kyvadlo života a je presvedčený, že ho vedie Učiteľ Svetla. Nič nevidí a nepočuje, spolieha sa len na výpoveď kyvadla.
Nie je ťažké uhádnuť, aké energie sa priťahujú na základe súzvuku a súladu. A aké odpovede dostáva pomocou kyvadla. Temným nie je ťažké presvedčiť ho o jeho vyvolenosti: budú mu hovoriť to, čo chce počuť.
Dúfajme, že nahromadené akumulácie pomôžu jeho duchu prebudiť sa, keď stretne „zbojníka“, ktorý mu príde na pomoc.
„Je možné nadobudnúť psychotechniku bez Učiteľa? Nie je to možné. Táto technika je spojená s nebezpečnými procesmi.“
„Ak nepoznáš brod, nevstupuj do vody.“
– Všimla som si, že v rerichovom prostredí existuje určité nepochopenie témy „činnosť/nečinnosť”. Dôraz sa teraz kladie hlavne na materiálnu rovinu: zaznievajú výzvy, aby sa ľudia aktívne prejavovali v spoločnosti, aby niečo menili. Hoci celé Učenie hovorí o energetickej podstate vesmíru, a ak chceme niečo zmeniť na zemskom pláne, musíme v prvom rade vládnuť nad svojimi jemnohmotnými nástrojmi, a nie rúcať a prestavovať našu existenciu len pozemskými rukami a nohami. Veď nie je náhoda, že jestvuje príslovie „Zmeň seba a svet okolo teba sa zmení“.
„Čo trpí najviac? Samozrejme, súmerateľnosť!
„Človek, ktorý nerozlišuje malé od veľkého, bezvýznamné od dôležitého, nemôže byť duchovne rozvinutý.“
Chýba syntéza porozumenia. Jednostranné myslenie upadá do krajností.
Jedni veria, že stačí myslieť, veď v Učení sa hovorí: „Konajte mysľou“. Dôraz na myslenie.
Iní sa domnievajú, že je nevyhnutná vonkajšia aktivita, veď v Učení sa hovorí: „Ľudskými rukami a nohami“.
Tretí pochopili doslovne „Proste a bude vám dané…“, vnímajú túto formulu detsky, lebo je tiež povedané: „Buďte ako deti“. Nie je to vtip, takéto veci som počul od veľmi vzdelaných a pokročilých (ako sa sami považujú) osobností.
Nikto z nich si neosvojuje podstatu Pokynu: „Konajte!“
„Konajte“ znamená – meňte sa, stávajte sa lepšími, zdokonaľujte sa, zapaľujte ohne.
Pútnik sa musí meniť predovšetkým vnútorne, zdokonaľovať svoje vlastnosti.
Aktivisti rerichovského hnutia prvotne nastavili trend okázalého a pátosného mnohoslovia. Nebudem sa zaoberať analýzou vlastností tých, ktorým bolo Zverené viesť hnutie. Jediné, čo chcem poznamenať: keď som sledoval nesúmerateľnosť ich činov a položil otázku Učiteľovi, dostal som krátku odpoveď: „Kráčajú ctižiadostivosťou.“
V prírode je všetko účelné, „ani mucha proste nesadne len tak“, a len človek je schopný míňať množstvo energie na prázdne, nikam nevedúce rozhovory a úvahy.
„Syntéza – je riešením života“. Vedomie ohraničené vlastným ja, podľa definície, nemôže dospieť k pochopeniu zákonov evolúcie. Predstavy sa skresľujú ako v krivom zrkadle. Ten, kto nerozpoznal a neočistil svoje ohne (nezmenil seba samého), nedokáže rozpoznať vonkajšie ohne, teoretické vedomosti mu nepomôžu. Je ťažké pozorovať, ako sotva rozumne uvažujúci činiteľ podlieha úskokom temných a „úplne vážne“ vedie dôverné rozhovory s posadnutými, bez toho, aby si všimol, že pritakáva rúhaniu.
Ani myšlienka, ani vonkajšia aktivita neprinesú výsledok bez ohňa napätej a sústredenej vôle.
„Rukami a nohami…” znamená samostatné a nezávislé zvládnutie a ovládanie ohňov, a nie bezvôľové čakanie na milosť neba. „Eufórie, dojatia a slzy dobrotivosti už nestačia. Ich miesto zaujíma poznanie a náuka.
Rozšírené vedomie napovie, ako vyvážiť vonkajšie a vnútorné činy.
Konanie musí byť „zamerané na výsledok“.
Predovšetkým – práca mysle.
Nesúrodé a chaotické myslenie, aj pri dobrých myšlienkach, neprináša úžitok ani sebe, ani priestoru. Neorganizovanosť myslenia sa prejavuje v rovnakej neorganizovanosti vonkajšej. Takýto stav sa nazýva bezmyšlienkovitosť. Myšlienok mnoho, ale žiadny osoh.
„Ceníme si myšlienku, ktorá zrodila rozhodnutie.“ Prijaté rozhodnutie alebo záver je výsledkom práce mysle. Ale to nestačí, je nevyhnutné utvrdiť túto myšlienku jej uplatnením v živote. Jasná, zreteľná myšlienka, uplatnená v živote, sa stáva skutočným činom. Najprv vnútorný čin (víťazstvo v duchu) a potom, ak je to účelné, aj čin vonkajší. Správne konanie vedie k akumulácii energie v Čaši, je sprevádzané zábleskom Svetla a radosťou.
Výzva „Konajte!“ znamená – zhromažďujte ohne a podeľte sa o Svetlo.
Každý deň nám prináša príležitosti stať sa v niečom lepšími ako včera.
Byť lepším – znamená byť svetlejším, silnejším, múdrejším. Všetky činy zamerané na tento cieľ budú oprávnené. Činy, ktoré bránia dosiahnutiu tohto cieľa, sú neúčelné, to znamená zbytočné. Rozlišovanie prichádza so skúsenosťami, všetko je individuálne. Hlavné je – nedopustiť bezmyšlienkovitosť.
– V našich rozhovoroch sme mnohokrát rozoberali tému rozpoznávania — jednu z najzložitejších, ale ako sa ukazuje, aj veľmi aktuálnych. Opäť sa vynorila otázka. Niekedy pri pomerne pokojnej (neutrálnej) komunikácii s človekom nečakane vznikajú nepríjemné, ťažké vibrácie. Vďaka svojej profesii som sa naučila dobre vnímať ľudí a v takýchto momentoch si môžem byť istá, že daná osoba voči mne nepociťuje negatívne emócie (to sa dá vyčítať z mnohých vonkajších znakov). To znamená, že moje vnútorné pocity vôbec nezodpovedajú správaniu danej osoby v danom momente. Nechápem, odkiaľ sa berú tieto nepríjemné pocity?
Áno, rozpoznávanie je jedna zo základných vlastností. Nedá sa naučiť, dá sa osvojiť len skrze skúsenosti. Existujú vonkajšie znaky, ale ako sa sama presviedčaš, to nestačí, bez syntetického vnímania nie je možné vytvoriť si správnu predstavu.
Nepríjemné pocity – pochádzajú od temných bytostí, ktoré stoja za chrbtom „neutrálneho“ človeka. Je to ich obľúbená taktika, o čom sa v Učení hovorí veľa a podrobne. Táto neutralita je tiež veľmi sporná, nevedomosť si často nie je vedomá svojich pocitov, čo temné bytosti využívajú.
Príklad zo skúsenosti. Zavolala mi príbuzná. Má zložitú povahu, niekedy sme mali nezhody. Ale rozhovor bol dobroprajný a priateľský. Pocítil som silnú, tupú bolesť v srdci. Rozprávali sme sa tri minúty, ale bolesť neprešla. Zistil som, že zdroj vibrácií sa nachádzal tisíce kilometrov ďaleko. Napadli známeho (čistého psychika) a vnukli mu myšlienky o mojej nečestnosti.
Teda plán temných bol v tom, že ja pripíšem tieto pocity svojej príbuznej.
Túto metódu používajú neustále, niekedy vytvárajú celé reťazce prostredníkov.
Je dôležité úplne vylúčiť predpojatosť a zároveň mať na pamäti, že hranica medzi pocitmi z rôznych vplyvov je tenká. Spočiatku sa všetky pocity zdajú rovnaké, či už ide o vplyv priestorových prúdov, útoky temných síl alebo astralnú nečistotu okoloidúcich. V každom prípade je nevyhnutné vykonať dôkladnú analýzu, chyby sa draho platia. V osobitných prípadoch pomáha Učiteľ, o čom si sa už sama mnohokrát presvedčila.
Doplním o vonkajších znakoch.
Stalo sa mi, že som sa stretol s takými temnými aktérmi, ktorých podstatu bolo prakticky nemožné určiť podľa vonkajších znakov. Sú to bytosti závažných stupňov. Nie sú to posadnutí v bežnom ponímaní.
Takíto nepotrebujú posadnutosť, sami sú plní zloby. Ale navonok, ako sa hovorí, sú to vo všetkých ohľadoch príjemní ľudia. Vzdelaní, vychovaní, šarmantní, s čistým a jasným pohľadom. „Kto vie klamať očami, je silný v zlu.“
Ešte raz pripomeniem syntézu. Veľmi častou chybou tých, ktorí začínajú vidieť alebo počuť – je uspokojenie. Domnievajú sa, že teraz už s rozpoznávaním nie sú žiadne problémy. Nie je to tak. Oheň nehorí vždy a sú chvíle, keď človek oslepne a ochabne v jemnohmotných vnemoch. V takýchto chvíľach sa možno opierať len o Základy, o čisté poznanie a logiku. Keď mlčia Pocity, opierame sa o Poznanie.
– Sú chvíle, kedy sa aktívna práca náhle prerušuje pocitom akéhosi vákua, akoby ste boli v stave sklesnutosti, nedokážete sa pozbierať a naladiť na prácu. Je to spôsobené preťažením, intenzívne horenie nemôže trvať dlho? Znamená to, že sa treba nejako kontrolovať?
Preťaženie je zničujúce. Vo všetkom je potrebná rovnováha. Uhasínanie ohňa je nebezpečné, ale rovnako nebezpečné je aj nekontrolované planutie.
Často sa z neskúsenosti robí chyba, keď sa zjednodušuje analýza stavu vedomia – buď vzostup, alebo pralája. Existujú však denné, týždenné, mesačné rytmy atď. Všetko je individuálne.
Tu nedávno sme hovorili o pocite prázdnoty po ďalšom víťazstve.
Nová skúsenosť ukázala podobný pocit, ale ty si pocítila rozdiel.
Ako sme už viackrát hovorili, spočiatku sa všetky ohne vidia a vnímajú približne rovnako. Schopnosť rozlišovať prichádza so skúsenosťami.
V tomto prípade máme do činenia s procesom asimilácie nových odtieňov ohňa.
Analógia s prijímaním fyzického jedla. Proces prijímania je príjemný, potom nasleduje pocit sýtosti, ospalosti, to všetko trochu otupuje ostrosť vnímania. Presýtenie jedlom vyvoláva opačnú reakciu, ani sa naň nechce pozerať. Prejedenie zaťažuje. Nové, úplne neznáme jedlo tiež vyžaduje opatrnosť. A tak ďalej…
Asimilácia ohňov vyžaduje čas a sily. A veľa trpezlivosti.
Tiež je potrebné pamätať na priestorové prúdy.
Žijeme v osobitnom, napätom období pred Príchodom, priestor je plný chaotických vibrácií. Tieto prúdy tiež prinášajú veľmi nepríjemné pocity. Mnohé celkom dobré vedomia nevydržia takéto napätie.
Z neskúsenosti, z malomyseľnosti, zo sebavedomosti sa ľahko poddávajú temným sugesciám, nevedome pomáhajúc temným šepkárom svojimi pochybnosťami alebo otupelou sebavedomosťou. Obľúbeným nástrojom temných – je lichotenie.
V takýchto momentoch je potrebné s osobitnou pozornosťou sledovať svoje myšlienky a pocity. Pevne sa držať Základov a všetkými silami udržať rovnováhu a spokojnosť.
Na začiatku cesty mi veľmi pomohla alegória – duša vo voze hmotného tela.
Existujú rôzne interpretácie tejto alegórie a ako ukázali pozorovania, mnohí ju zaťažujú zložitou terminológiou, nadchýnajú sa procesom rozumovania, ale k skutočným uplatneniam sa nikdy nedostanú. Zostáva abstrakcia v podobe pekného obrázku.
Odporúčam ti najjednoduchšiu variantu.
Duch vo voze, vládca – si ty.
Kočiš – je tvoje pozemské vedomie, osobnosť.
Opraty – sú rozum, vôľa. Kone – sú pocity, emócie atď.
V ideálnom prípade by kočiš mal slúžiť vládcovi a citlivo načúvať najmenším znameniam, ktoré mu dáva.
Tento ideál je potrebné neustále udržiavať na pamäti a každú minútu sa pýtať srdca: „Vládca, kam prikážeš ísť? Zvolil som správny smer a trasu? Ako utíšiť kone a čím ich nakŕmiť? …“
Spočiatku, keď samobytnosť (ego) poukazuje na svoje práva, je potrebné si neustále pripomínať: „Ja – som kočiš!“
Postaviť samobytnosť na svoje miesto. Potom sa to stane pocitom. Pocitom vyššieho „Ja“ a oddelene, nižšieho „ja“. Tento pocit bude začiatkom budovania mosta Antakarana.
Ešte raz pripomeniem ničivosť upokojenia. Práca na vlastnostiach sa nikdy nekončí. Priestor je preplnený jedom pokrytectva a moralizovania. Tento jed nedovoľuje osvojiť si nevyhnutnosť morálneho očistenia. Rovnaký jed posilňuje sebalásku a sebaklam.
Tak ako lyžica dechtu môže pokaziť sud medu, rovnako tak ohnivá iskra osvetľuje pivnice vedomia a umožňuje hoci na okamih uvidieť jeho stav.
Ako si sa sama presvedčila a neustále sa presviedčaš, hoci aj najmenšia kontrola svojich myšlienok, pocitov, činov už badateľne mení stav vedomia.
Kontrola – je zadržiavanie a akumulácia energií (ohňa).
Podľa zákonov psychomechaniky akumulácia ohňa priťahuje súzvučné prvky z priestoru. Vedomie sa obohacuje o Poznanie. Proces je zákonný a jednoduchý. Ako túto jednoduchosť vysvetliť intelektuálom? Neviem.
– V Učení sa mnohokrát hovorí o nebezpečenstve nižšieho psychizmu pre duchovný rozvoj. Ale ak sa u človeka objavujú nejaké jemnohmotné vnímania, ako má určiť, či sú výsledkom zušľachtenia vedomia alebo prejavmi nižšieho psychizmu?
Problém nie je v samotnom psychizme, ale v stave vedomia ľudstva. Počet ľudí náchylných k psychizmu sa zvyšuje a bude sa zvyšovať. Všetko to je dôsledok priblíženia nových energií, nástupu Eppchy Ohňa. Mnohí sa už vtelili a mnohí sa vtelujú do jemnejších schránok. Energetické telá sa stávajú jemnejšími, jemnohmotná vnímavosť sa zosilňuje. Kozmické termíny stupňov evolúcie – zbližovania svetov – diktujú svoje riešenia.
Problém spočíva v nevedomosti a duchovnej obmedzenosti ctižiadostivých a samoľúbych aktívnych fanatikov, vedomých i nevedomých, ktorí deformujú tento dar evolúcie; a v temnej hierarchii, ktorá týchto aktivnych ľudí využíva na svoje účely.
Technický pokrok posledného storočia, najmä posledných dvoch desaťročí a konkrétne rozvoj digitálnych technológií, je tiež dôsledkom priblíženia nových energií. A tu je ten istý problém. Na jednej strane je to výhoda – neobmedzený prístup k celosvetovým informáciám a možnosť výmeny vedomostí, na druhej strane je to tá istá predátorská aktivita temnej hierarchie, ktorá manipuluje s nevedomými masami. Výsledkom je problém s tým istým psychizmom – „digitálnym (nižším) psychizmom”.
Psychizmus, v všeobecnom zmysle tohto pojmu, je schopnosť jemnohmotného videnia, počutia atď. Zdôrazňujem, nie ohnivého, ale jemnohmotného.
Čiastočné pootvorenie centier a tomu zodpovedajúce, čiastočné vnímanie. Všetky možné (duchovné) praktiky poskytujú toto čiastočné pootvorenie nevedomým aktivistom, otvárajúc prístup jedom z nižších a stredných vrstiev Jemnohmotného Sveta.
Zjemnenosť a čistota vnímania závisia od stavu vedomia. Čím je vedomie čistejšie a rozvinutejšie, tým je vnímanie čistejšie a plnšie. Zákon psychomechaniky – podobné priťahuje podobné.
Nevedomosť a bezvôľa – problém nižšej psychiky.
Psychik vidí a počuje, ale interpretuje sebaklamne – tak, ako je to príjemné pre jeho nižšie ja. Vedomie obmedzené ambíciami nižšieho ja usudzuje, podriaďujúc sa astrálnym impulzom. Schopnosť rozpoznávania chýba, zmyslové poznanie mlčí, pretože všetko poznávanie sa opiera o slzavé a sentimentálne astrálne vytrženie, chýba práca na kvalitách, myslení, pocitoch, emóciách. -„Na čom pracovať? Ja som už dosiahol, so mnou hovorí sám Boh!“
Zo skúsenosti.
Bol som prítomný na prednáške takéhoto psychika.
Žena – teozofka, agni jogínka (ako sa predstavila). Prednáška bola dobrá, bolo vidieť serióznu prípravu a rozsiahlu prácu s materiálom.
Mnohovýznamne naznačovala svoje priame spojenie s Vyššími Silami.
Počas hodiny a pol prednášky od nej lietali do sály čierne a hnedé útržky emanácií rôznych foriem. Napriek všetkej snahe vyzerať dôstojne, bolo dobre viditeľné jej nervové vyčerpanie, zo všetkých síl sa snažila neprepadnúť emóciám, najmä keď jej kládli otázky.
Pri odchode som počul rozhovory a myšlienky poslucháčov.
„Je akási nervózna!
„Akoby všetko hovorila pekne a správne, ale mám z toho nejaký nepríjemný pocit!“
„Veľmi sa mi to páčilo! Predstav si, dokonca som sa prebudila!!!“, atď.
Je povedané: „Súdime len podľa skutkov. Počítame len dôsledky.“
Zvonku to vyzerá dobre, ale aké sú dôsledky? Ale psychik je presvedčený, že slúži Svetlu!
Intenzívne videnia prichádzajú samy v hojnosti, nie je potrebné nič robiť, stačí ich pasívne vnímať. Pasívny stav vedomia oslabuje vôľu a psychik upadá do opojenia šťastia a blaženosti, ako narkoman. Temní milujú takéto lahôdky.
„Ale ak sa u človeka objavia nejaké jemnohmotné vnímania, ako má určiť, či sú výsledkom zušľachtenia vedomia alebo prejavmi nižšej psychiky?“
Nelogickosť a protirečivosť myslenia – jasné ukazovatele temného vplyvu.
Lichotenie – je nezlyhajúcou zbraňou. Videnia budú zdôrazňovať výnimočnosť a vyspelosť psychika. Nie je potrebné pracovať na sebe, upozorňovať na chyby. Ale budú upozornenia na chyby iných, čo ešte viac posilní jeho výnimočnosť. K nevedomosti a bezvôli sa pridá sebavedomie a povýšenosť.
To sú znaky pre nezainteresovaného pozorovateľa.
„Ako to má (sám) určiť?“ To je veľká otázka.
Na to je potrebná čestnosť a veľa odvahy, ale ak nie je dostatok vôle, odkiaľ sa má vziať?
Úplne nedávno za nami prišla žena, ktorá vyjadrila nadšenie z práce našej skupiny a ponúkla svoju pomoc. Ako keby sa horlivo pustila do práce, ale o dva týždne oznámila, že jej srdce túži po niečom inom, že táto práca nie je jej Cesta. A keď sa tak rozhodla, na srdci sa jej uľavilo (odvolávajúc sa pritom na pokyny neviditeľného učiteľa). Ľahko prišla, ľahko odišla…
Ľahšie sa vysporiadať s nevedomosťou ako so zadubenou sebavedomosťou.
„Aby sme mohli nasledovať tiché pokyny prichádzajúce z Neviditeľného Sveta, treba prejsť veľmi dlhou skúsenosťou, aby sme sa naučili bezchybne rozlišovať zdroj. Spoliehať sa na každé vnímanie bez takejto skúsenosti je chybou. Schopnosť zjemneného rozoznávania svedčí o vysokej úrovni ducha.“
„Odstraňovanie nahromadených vrstiev v ľudskom vedomí je jednou z najťažších úloh nositeľa Svetla. Potrebujú to i jeho blízki i ďalekí. Úloha sa stáva obzvlášť zložitou, keď je vedomie pod vplyvom tmy, ale je priťahované k Svetlu. V dávnych časoch médiumistických služobníkov do chrámov nepúšťali. Je takmer nemožné oslobodiť vedomie takýchto ľudí od škodlivých pôsobení, pretože keď sa od nich oslobodia, sú opakovane vystavení novým vplyvom a táto nevďačná práca očisťovania vedomia, náchylného k psychizmu, nemá konca. V takýchto prípadoch nie je zmysluplné míňať na nich energiu.“
Publikácia bude dopĺňaná novými článkami v priebehu prekladu
Odkaz na originál článok Продолжение разговора с Наставником. Практика
Najnovšie komentáre