„…Moji rodní, odložte zbytočnú podozrievavosť a pokojne pozorujte a nepripisujte príliš veľký význam všetkým svetským varovaniam a zastrašovaniu a obavám. Koľko sme ich už v živote mali!!! A ako sa všetky rozplynuli pod Lúčom Vladyku! A aj teraz je zaujímavé pozorovať, aké výmysly si ľudia z rôznych pohnútok vymýšľajú. Stále ešte žijeme medzi „dvojnožcami“ a na to nesmieme zabúdať. Preto je nevyhnutné zachovať pokoj, čo najúplnejší, a pevne držať niť vedomia s Veľkým Vladykom. Pomoc vždy príde, vskutku, v poslednej chvíli, aby sme sami mohli využiť všetky svoje schopnosti a prostriedky.
Vyzbrojte sa teda novou trpezlivosťou a upriameným úsilím ku Veľkému Vladykovi. Opakovaním Mantry: „Staň sa vôľa Tvoja!“ – prekonáte ťažké časy.
Ani pre mňa to teraz nie je ľahké. Prestavba organizmu, potrebná na ďalšiu prácu sa skončila, ale moje nohy sa ešte nezotavili. Stále sedím na stoličke, hore na poschodí a sotva sa môžem pohybovať. Zatiaľ nemôžem chodiť natrvalo. V nohách nemám stabilitu, ale viem, že aj to čoskoro prejde a začnem silnieť pre nadchádzajúcu potrebu mobilnosti. Očakávajú nás presuny, veľa znamení už prišlo a my vieme, že ako vždy, všetko bude nečakané a lepšie, ako očakávame. Takže aj vy, drahí, učte sa byť pripravení, nebojte sa, no pevne poznajte, že všetko dopadne lepšie, ako si myslíme. Hlavné je neobávať sa!
Aj veľkí ľudia sú schopní podliehať strachu, a tak porušujú nielen svoju vlastnú karmu, ale aj všeobecnú karmu. A to je tak veľmi smutné, lebo nevyhnutne príde hodina uvedomenia si ich malodušnosti a naliehavo pred nimi vyvstane potreba vykúpenia, už v ťažších podmienkach, vskutku, budú musieť odžiť a prekonať vibrácie malodušnosti, pevne vtlačené do ich vnútra, pretože niet inej cesty. Odkiaľ inak príde potrebné zlepšenie? Preto odožeňte všetky obavy. Majte pred očami tvár Veľkého Učiteľa, zosobnenia Odvahy a Trpezlivosti, ktorý prešiel všetkými hrôzami a mukami pozemského pekla a ktorý ukázal cestu vykúpenia prostredníctvom skutkov sebazaprenia a Lásky v mene Spoločného Dobra.
Láska je základom Vesmíru a vibrácia Kozmickej lásky, stelesnená v Najväčšom Duchu Ľudstva, je napätá vo Priestore, pripravená odpovedať na rovnakú Lásku, aká bola ku nej vyslaná i na nezištnú pripravenosť, prijať mnoho pre ďalší posun Vedomia v našom hlboko nešťastnom ľudstve.
Znásobením sily tejto vibrácie možno mnohé dosiahnuť. Takže, drahí, vydržte ešte chvíľu, mraky sa nad odsúdenými územiami stiahnu a nad Milovanou Krajinou bude mimoriadne jasne svietiť slnko.
Dočkáme sa tejto Hodiny.“
List E. I. Rerichovej B. N. a N. I. Abramovcom, 26. júna 1953.
N.K.Rerich – Veru prezrieme. A vidíme – (И узрим. И мы видим, 1922)
