Niektorí píšu, že nepoznajú moje krédo. Aký veľký nezmysel! Už dávno som vyjadril svoje pochopenie života. Nuž, zopakujme to ešte raz:
„Umenie zjednotí ľudstvo. Umenie je jednotné a nedeliteľné. Umenie má mnoho vetiev, ale koreň je jediný. Umenie je vlajka budúcej syntézy. Umenie je pre všetkých. Každý vníma pravdu krásy. Brány „posvätného prameňa“ musia byť otvorené pre všetkých. Svetlo umenia osvieti nespočetné srdcia novou láskou. Najprv tento pocit príde nevedome, ale neskôr prečistí úplné ľudské vedomie. A koľko mladých sŕdc hľadá niečo vskutku pravdivé a krásne! Dajte im to teda. Dajte umenie národu, ktorému patrí. Nielen múzeá, divadlá, školy, knižnice, budovy staníc a nemocníc by mali byť skrášlené, ale aj väznice by mali byť krásne. Vtedy už nebude treba žiadnych väzníc…
Pred ľudstvom stoja udalosti kozmického významu. Ľudstvo už začína chápať, že to, čo sa deje, nie je náhoda. Blíži sa doba vytvorenia Kultúry ducha. Pred našimi očami nastáva prehodnotenie hodnôt. Medzi kopami znehodnotených peňazí nachádza ľudstvo poklad svetového významu. Cennosti vysokého umenia víťazne prechádzajú všetkými búrkami pozemských zmien. Aj „zemskí“ ľudia začínajú chápať skutočný význam krásy. A keď utvrdzujeme: Láska, Krása a Činnosť, vieme, že vyslovujeme formulu medzinárodného jazyka. Táto formula, ktorá dnes patrí múzeu a javisku, by sa mala stať súčasťou každodenného života. Znak krásy otvorí všetky „posvätné brány“. Pod znakom krásy kráčame radostne. Krásou víťazíme. Krásou sa modlíme. Krásou sa zjednocujeme. A dnes hovoríme tieto slová nie na zasnežených vrcholkoch, ale v ruchu mesta. A preciťujúc cestu pravdy, s úsmevom vítame budúcnosť.“
Toto bolo napísané pred dvadsiatimi rokmi, ale hovorilo sa o tom už oveľa skôr. Práve tí, ktorí teraz tvrdia, že to nevedia, to veľmi dobre počuli odo mňa samotného. Vedia to síce, ale na aké účely potrebujú vrhať tieň a vnášať neistotu? „Ohovárajte, ohovárajte, no vždy niečo zostane.“ My aj napriek tomu budeme naďalej volať ku nádhernému a hodnota tvorivosti bude naším princípom.
1938
