Zvyčajne má príčina dôsledok, ktorý má podobný charakter. Ak niekto povie niečo vtipné, ľudia sa smejú; ak niečo smutné – smútia; ak niečo nepríjemné – sú rozhorčení; ak niečo znepokojujúce – majú obavy, a tak ďalej. Pod vplyvom reflexu a zvyku reagujú na známy rad vonkajších podnetov podľa šablóny. A dá sa vopred povedať, a všetci to už vedia, že za tých či oných okolností bude človek na ne reagovať určitým, medzi ľuďmi bežne prijateľným spôsobom.
Tieto vyšliapané koľaje sú natoľko pevné, bežné a nevyžadujúce žiadne úsilie, že ľudské vedomie a jeho city sa po nich neomylne valia zakaždým, keď vznikne príslušná príčina. Jóga je cestou nezvyčajnosti. V nezvyčajnom a novom prístupe k životným javom sa môžeme precvičovať. Vedomie, ako jazdený kôň, odbočuje na starú cestu; vedomiu treba ukázať novú cestu nezvyčajnosti vo všetkom, čo sa týka reflexívnosti myšlienok, pocitov a činov. Reflexívnosť je živým dedičstvom zvieracieho stavu. Učenie nás učí byť rovnakými v šťastí i nešťastí, v núdzi i bohatstve, v smútku i šťastí. Učenie nás učí radovať sa z ťažkostí a prekážok. Učenie nás učí s krásou čeliť ťažkým životným príbojom a vlnám. Učenie sa snaží nahradiť minulosť budúcnosťou. Utvrdzuje život tvárou v tvár smrti a rozvíja vlajky pred očami nepriateľa. Stručne povedané, vo všetkom, či už vo veľkom, alebo v malom, je Učenie – výzvou k nezvyčajnosti. Je snáď bežné radovať sa zo smrti a nebáť sa jej? Túto nezvyčajnosť vo vzťahu k životu možno uviesť do denného režimu a do vzťahu k ľuďom.
Rovnováha ducha – je vzácna nezvyčajnosť. Možno ju prejavovať pri kontakte s ľuďmi. Vnútorne nijako nereagovať na to, čo hovoria, robia alebo ako sa správajú. Ak vám oznámia ohromujúcu správu a vy na ňu nijako nereagujete, vaša rovnováha je zachovaná. A bežným ľuďom sa zrazu stane nepríjemne a dokonca sa boja, keď sa stretnú s prejavom rovnováhy, lebo rovnováha ducha – je obrovská sila. Keď si pri kontakte s ľuďmi zachováme rovnováhu, vedomie, ktoré ju zachovalo, ihneď zaujme takú pozíciu, že môže diktovať svoju vôľu tým, ktorí si rovnováhu nezachovali alebo ju nemajú vôbec. „A On Hovoril ako ten, ktorý má moc.“ Táto moc sa opierala o neochvejnú rovnováhu ducha, keď ani Knieža tohto sveta, ktorý povstal proti Svetlu, nemal v Ňom nič, čo by mu dalo možnosť narušiť túto veľkú rovnováhu Ohnivej Sily Ducha, kedy sa páky na riadenie javov života nachádzajú v rukách víťaza sveta. Vládnuť légiám… môže len ten, kto pochopil tajomstvo rovnováhy a udržal jej moc.
V bežnom živote sa všetko navôkol snaží vyviesť ducha žiaka zo stavu rovnováhy. Zápas o ňu a jej udržanie je zápasom o ovládnutie ohnivej sily. Rovnováha a spokojnosť sú stavom ovládnutia tejto ohnivej sily, ktorá, ak je skrotená, môže byť nasmerovaná akýmkoľvek smerom. Je možné docieliť, aby jedovaté šípy len skĺzali po ochrannom pletive aury, bez toho, aby prenikli dovnútra. Samozrejme, táto sieť musí byť pevná a nepreniknuteľná. Rovnováha je najlepším pancierom ducha a najlepšou zbrojou. A takto sa vlny života stretávajú v stave ducha, ktorý je opačný tomu, v akom ich stretávajú bežní ľudia. Napríklad: radovať sa z prekážok, strát, odlúčenia a dokonca aj chorôb – lebo tým všetkým sa duch zoceľuje. V základe sa mení celý vzťah k životu.
Za každou nerovnováhou stojí astrál. To on robí človeka bezmocným a vyprahnutým. Rovnováha si ho podmaňuje, a človek tak nadobúda moc nielen nad svojou vlastnou astrálnou schránkou, ale aj nad všetkými ostatnými, lebo cudzí astrál sa podriaďuje vôli, ktorá si podmanila ten svoj. Jogín sa nesnaží o moc nad ľuďmi, ale o oslobodenie sa od moci ich nespútaného astrálu nad ním a nad jeho vedomím, lebo astrálne víry nespútaných schránok sú veľmi (strašne) nákazlivé.
Ak je treba zvládnuť vyčínanie cudzieho astrálu, je potrebná aura vedomia plná rovnováhy a pokoja. Ľudia to však zvyčajne nedokážu, pretože sa okamžite nakazia vírom astrálnych emócií, podliehajú ich vplyvu a tancujú podľa cudzej píšťalky. Zachovajte pokoj a rovnováhu za každú cenu. Nech si o vás myslia, čo chcú. Obetovať rovnováhu ducha prchavým myšlienkam a ľudským pocitom – je neúčelné, lebo platba je príliš vysoká.
Pozrite na človeka – plače, smeje sa, vtipkuje, rozpráva sa, správa sa ako všetci, ako tisíce jemu podobných. Úbohý klaun, bábka, veterník cudzieho vetra – kde je vznešenosť ducha, kde uvedomenie si vlastnej sily, kde pochopenie veľkého poslania človeka?
Všetko je odovzdané moci všednosti, všetko je vykonané s cieľom pošliapať dôstojnosť ducha a urobiť z človeka dvojnožca. Keby sme len pochopili, čo všetko duch stráca v okamihoch ponorenia sa do všednosti!
Preto Utvrdzujem, že cesta kráľovskej Jógy Ohňa je cestou nezvyčajnosti: všetko inak, všetko nie tak, ako u všetkých. A základom všetkého sa stáva to najnezvyčajnejšie, najvzácnejšie a ľuďom najmenej vlastné – veľká vlastnosť Rovnováhy. Prejavuje sa vo veľkom, v malom i v tých najbezvýznamnejších maličkostiach života. Je možné ju utvrdiť, najmä ak začneme od toho najmenšieho. Cesta k veľkému vedie cez malé. Význam malých vecí sa ešte stále nesprávne chápe. Ale my sa budeme učiť na malom a od neho začneme. Táto ostražitosť posilní aj vytrvalosť v bdelosti, lebo sme obklopení maličkosťami.
N.K.Rerich – Nagardžuna – Víťaz nad hadom (Нагарджуна – Победитель Змия, 1925)
