Staroveká filozofia radila premýšľať o vzdialených svetoch, akoby sa ich zúčastňujúc … Vytrvalosť v pokynoch filozofie – o účasti (mysle) – ukazuje, že myšlienka o vzdialených svetoch má značný význam … V myšlienkovom procese môže ľudstvo ku prospechu vnímať vzdialené svety. Samozrejme, pre také osvojovanie – je treba myslieť – akoby na niečo veľmi blízke. Takáto myseľ vytvára vôkol seba osobitú atmosféru, v ktorej sa môžu planetárne prúdy pretvárať a pôsobiť nanajvýš blahodarne … Nie je nutné si myslieť, že treba neustále myslieť na vzdialené svety. Je dôležité upriamiť hlavnú myšlienku – a ona bude prirodzene plynúť – určeným smerom. Nech je myšlienka o vzdialených svetoch jednoduchá a bez pochýb. Pochybnosti sú ako tmavý plyn. Takže vidíme, že dávna filozofia obsahuje – veľmi užitočné návody.
Bratstvo, hl.162
