N. K. Rerich Altaj – Himaláje. Predslov B. G. Gafurov. Doslov A. P. Okladnikov. Moskva, „Mysl“, 1974.:
…Basgo — starobylý kláštor na strmých skalách. Takúto čudesnú líniu bez akejkoľvek zbytočnosti je vidieť len málokedy.
Poklad Sveta. Komentáre k niektorým obrazom N. K. Rericha. Vydanie Kuzbaskej Roerichovej spoločnosti, č. 3, doplnené v Novokuznecku, 2006.
V Tibete vzniká u Rericha séria obrazov „Tibetské pevnosti“, ktorá zachytáva významné pamiatky tibetskej architektúry raného stredoveku.
Od 7. storočia sa Tibet stáva centrom severného budhizmu. Kláštory rôznych budhistických sekt sa usadili na svahoch tibetských hôr ako vtáčie hniezda. „Bolo potrebné mať zmysel pre krásu aj mužnú obetavosť, aby sa človek mohol usadiť v takej výške,“ písal Rerich.
A. Jufereva, A. Lukasheva „N. Rerich“, Vydavateľstvo hlavného riaditeľstva Gozznaka, Moskva, 1970.
Hĺbkové vnímanie Rerichových obrazov umožňuje utvrdiť, že tohto vynikajúceho filozofa a maliara nezaujímala mystika záhrobného sveta, ale pravá architektonika múdrych Tibeťanov. Veď vysoké hory kladú na prežitie prísne požiadavky. Tie isté lamaistické kláštory a chrámy boli stavané v neprístupných, drsných výškach nie kvôli sentimentálnej láske k žule a vetru. Hlavným dôvodom bola izolácia od nepriateľov. Aj tu v rôznych obdobiach vznikali vojny. Ničili sa ľudia, stáda dobytka, obydlia. Knižná múdrosť však prežila v tajných jaskyňach a kláštoroch vysoko nad oblakmi. A nové generácie obyvateľov vedeli, kde začať. Nie nadarmo sa takéto kláštory, vznášajúce sa k nebu, vrastali do skál rovnako pevne a prirodzene, ako kryštály krištáľu alebo ametystu do podložnej základne.
Fotografia z archívu Múzea Nikolaja Rericha (New York):
23. augusta 1925. Expedícia Rerichovcov do Basgo
N.K.Rerich – Tibetská pevnosť, Basgo (Твердыня Тибета. [Басго], 1932)
