Čo hovoria o „Úsvite“ knihy Učenia Agni Jógy (Výber z prvých kníh Listy z Móryovej Záhrady, Výzva a Osvietenie):
Pamätajte na čas sviežosti
Výzva, 1922, júl 22
pred úsvitom.
Chlad rána je osviežujúci dúšok
vášmu duchu.
Ponáhľajte sa nájsť v ňom úžitok.
Ó, rozkvet Lotosového Kvetu!
Sen zo všetkých snov, sedemhranná perla!
V Tebe je ukryté porozumenie vesmíru.
V Tebe sa rodí túžba po poznaní
tajomstiev.
Na úsvite rozvinieme Naše zástavy.
Výzva, 1922, október 25
Štíty Východu ožiarime svetlom
Svätého Spolku.
Zjavíme zástavy, prikryté Naším Štítom.
A Hlas prekoná záležitosti všedného dňa.
Pevne privrite svoje okenice. Na hranici udalostí je mlčanie. Pred bojom si ticho pripravujte svoje zbrane.
Osvietenie 3, I 4
Zatiaľ čo kedysi sa prechádzalo mestami uprostred pokrikov ľudu, My teraz prejdeme mlčky na svitaní.
Zatiaľ čo kedysi hrmeli pozdravy, teraz je doba hrdinstva.
Je nám pritesno od ľudského uctievania.
Dobroprajnosť a neúprosnosť je jeden pojem. Kedysi sme posielali olivovú vetvu mieru.
Kedysi holub bol Naším symbolom, teraz však – Čaša hrdinstva.
Áno, každý vek má svoj symbol.
Naučte sa pekne čeliť vlnám. Nie sladké pirôžky, ale kovanie meča. Nie pocukrované prsty, ale diela pravice bojovníka ducha.
Osvietenie V., 8
Vyjsť oproti nepriateľovi, neuznávajúc ho a prejsť k Bráne, neobzerajúc sa, – to je Naša cesta. Poznáme chôdzu predurčených víťazov.
Hlavne neskáčte na ceste. Dôležité je, aby Sme sa mohli nadýchať nezdolateľnosťou vášho kroku.
Primeranejšie bude, aby lúč osvetľoval idúcich, než aby skákal za poskakujúcimi.
Veľa vedeli ľudia, ale zriedka kedy vedeli pekne ukončovať.
Na úsvite, alebo večer, pri útoku, či na ústupe, pri vzlete a pri ponáraní porozmýšľajte o Nás – Pozorujúcich. Pekné bude aj dôstojné.
Radostne sa mihoce vzduch v hodine pred úsvitom, keď Buddha postihol veľkosť Vesmíru a Majster Kristus sa modlil v Getsemanskej záhrade.
Osvietenie, X., 3.
Ľuďom často chýba disciplína ducha a cit pre mieru. Dosiahnutie týchto výdobytkov je najťažší stupeň na ceste.
Osvietenie, 2.IX.12.
Preto mnohí začínajúci pokladajú cestu Adepta za nútené práce. Neveľmi lichotivá mienka, ale Dávam prednosť prísnosti duchovného príkazu.
Zúfalstvo duchovného prázdna pred pomazaním bolo dobre známe zasväteným do mystérií Isis.
Na noc pred pomazaním bol neofyt zatvorený do osobitnej miestnosti: tam vypil celý kalich zúfalstva až do dna a trhal svoj odev, pociťujúc v duchu smrteľnú clivotu.
Pred východom slnka upadal do stavu zmeravenia a na úsvite, keď slnko ožiarilo pylóny chrámu a žreci spievali rannú modlitbu,
Najvyšší Žrec otváral dvere, zobúdzal zasväcovaného a viedol ho do oslňujúcej haly, kde dostával nové meno a prerodzoval sa do exaltácie ducha.
N.K.Rerich – Úsvit (Рассвет, 1930)
