…Nikdy som sa nezaujímala o politiku a o formy vládnutia štátu, pretože nie je dôležitá forma, ale podstata, ktorá ju oživuje a vždy som verila, že pri riadení štátu by sa mal človek riadiť predovšetkým zdravým rozumom a teda spoločným blahom a žiadnymi ďalšími úvahami, ktoré sú nevhodné ku takej posvätnej a zodpovednej činnosti. A musím povedať, že žiaden zákon ma tak nezarmucuje, ako výber Hlavy štátu nevedomými masami! Videla som dosť z tejto odpornej a zločineckej komédie! Štáty stíhajú podplácanie, ale pri najzodpovednejšom a najposvätnejšom úkone, ako je voľba Hlavy štátu, je zvykom široko subvencovať a umožňovať do neba volajúce podplácanie, nehovoriac o ďalších, nemenej nechutných metódach. V predvečer volieb nájdete meno voleného kandidáta vytlačené v hlavných denníkoch ako meno najväčšieho zločinca a na druhý deň, ak bude zvolený, rovnaké noviny oplývajú chválou jeho neobyčajne vysokých kvalít! Takto sa rozpadá vedomie más. Zdravý úsudok by mal napovedať, že nevedomé masy, navyše podnecované najnižšími inštinktmi, nemôžu byť rozhodcami toho najvyššieho. Právo voliť Hlavu môže prislúchať iba tým mravne najbezúhonnejším, a teda vysoko kultúrnym a osvieteným predstaviteľom krajiny.
Z denníka E.I.Rerichovej, diel 2. časť 78