„Niektorí píšu o svojom sne o úplnej jednote medzi spolupracovníkmi a samozrejme, z celého srdca sa k nemu pripájam. Ako však dosiahnuť toto zjednotenie? Odpoveď je vždy jediná – prehlbovaním sa v Učení a jeho uplatňovaním v živote, iná cesta nie je. Musíme konečne pochopiť vážnosť a kozmický rozmer tohto okamihu a to, že našou jedinou záchranou je priblížiť sa k Hierarchii Svetla. Ako však dosiahnuť toto priblíženie? Je to vskutku len účasťou na skutkoch a plnením pokynov? Veľkí Učitelia totiž mnohým dávajú myšlienky, návody a pokyny pre zasiatie potrebných semien do rôznych pôd a títo mnohí sa často nedokážu priblížiť k Veľkým Učiteľom, pretože múdre rady považujú za zásluhu svojich neobyčajných dosiahnutí, nadchýňajú sa nimi a využívajú ich pre svoje osobné povýšenie. Nemali by sme takto konať, ak sa chceme priblížiť. Priblížujú sa len tí, ktorí pevne stoja na stupni označenom slovami: “Zhovievavosť, prijatie, “s tvojím Bohom” (v podstate všetky tri sú jednotným pojmom), trpezlivosť a úmernosť. Priblíženie sa totiž prejavuje v súhlasnosti vedomia žiaka s vedomím Učiteľa a to len v tomto prípade. Ako však môže toto nastať, keď nevieme pevne stáť ani na prvom stupni rozšírenia vedomia? Veď prianím Učiteľa Svetla je – urobiť z nás nielen bežných vykonávateľov Jeho Naznačení, ale hlavne nás duchovne pozdvihnúť a tým nás priblížiť k Svojmu Kozmickému Vedomiu, aby sme sa mohli zúčastňovať na Veľkom Mystériu Bytia Vedomia. A to, čo je Veľké Mystérium, sa nedá vyjadriť slovami, preto píšem srdcom, ktoré zažilo čiastočku tohto duchovného poznania a vytrženia.
Drahí moji, neodmietajme toto najväčšie šťastie! Nevyjadriteľný je smútok prebudeného ducha, ktorý si uvedomil svoju stratu. Bude treba pracovať dlhé roky, možno aj storočia, aby sa opäť priblížil k tomu, čo bolo na prahu. Pamätajte drahí, že kozmické kombinácie zriedkavo napomáhajú takýmto priblíženiam.
Chcela by som tiež pripomenúť pokyn, že členovia kruhu sa nesmú tisnúť telesne. Učenie radí, aby sme sa rozchádzali, pretože tým sa obnovuje naše vedomie. Vždy sa poukazovalo na pohyblivosť, ktorá by sa nemala chápať úzko. Duchovné zjednotenie nie je telesné zjednotenie. Prehĺbenie sa v Učení a priblíženie sa k nemu sa potom deje iba v osamote, keď človek zostáva sám so sebou. Nie je preto lepšie zasvätiť tejto sviatosti každú voľnú chvíľu? O čo väčší budú mať vaše posvätné večery význam, ak sa budete stretávať aj v radosti zo spoločného stretnutia!
Rešpektujte voľný čas svojho brata, zanechajte všetky úvahy o urazeniach, neuvažujte s podmienenou nutnosťou vzájomných pozvaní a návštev. Všetko toto musí byť úplne odstránené z vašej domácnosti.“
Listy E. I. Rerichovej v deviatich zväzkoch / Listy. I. zväzok (1919-1933), E. I. Rerichová americkým spolupracovníkom 29. januára 1930.
