Sebaupriamenie*…. Ľudstvo je rozdelené na upriamených a na bezcieľne oje … Kvalita sebaupriamenia má zvyčajne pôvod v Nadpozemskom Svete a takéto semená vyklíčili počas inkarnácie.
Úsilie môže smerovať k dobru aj zlu. Človek žiaľ, často smeruje k zlu, inými slovami k nevedomosti. Už od malička je potrebné pripomínať, že nevedomosť je zlo. Je potrebné neustále sa učiť.
Málokedy môže učiteľ zapáliť RADOSŤ z poznania. Každý prejav tvorivosti možno nazvať mágiou. Skutočné úsilie – je už tvorivosť. Akékoľvek životné podmienky otvárajú možnosti pre tvorivosť. A aké nádherné je Svetlo Tvorby pre pútnika do Nekonečna!
Mysliteľ hovoril: “Pozbieram semienka úsilia, aby som vytvoril Záhradu Krásy.”
Nadpozemské, hl.881
*Z ruského originálu „Самоустремленность„, resp. z koreňového slova „устремление“ – čo sa dá preložiť ako usilovanie sa, snaženie sa, upriamenie vedomia na duchovný Ideál. Slovo „устремление“ v Živej Etike vyjadruje neoblomné duchovné úsilie, snaha a smerovanie mysle a srdca človeka k jedinému Veľkému Ideálu, ktorý predstavuje postavu Učiteľa z Vyššieho duchovného Sveta.
