Čaša bola vždy kultovou nádobou pre mnohé národy. „Už v kultúrach v časoch Zoroastra sa vyobrazovala Čaša s plameňom,“ hovorí kniha N.K. Rericha „Altaj-Himaláje.“ „Ohnivú Čašu razili na hebrejské strieborné šekely z čias Šalamúna a ešte i skôr. Na tibetských obrazoch držia Bódhisatvovia čašu (misku) rozkvitnutú ohnivými jazykmi.“
Spomeňme si na čašu Grálu, čašu druidov. N.K. Rerich píše o čaše Grálu takto: „Grál je v západoeurópskych stredovekých legendách zázračnou svätyňou, pokladom sveta, ktorý uchováva bratstvo svätých rytierov. V inej legende sa Grál objavuje ako čaša, ktorá uchováva silu svetla, pravdy, oheň sveta.“ O čaše Grálu sa traduje ešte jedna legenda, podľa ktorej v nej bola uchovaná krv z Ježišovej rany, spôsobenou kopijou legionára.
O zázračnej a nevyčerpateľnej Čaše (miske) Budhu sa píše v mnohých zdrojoch. Vo všetkých odkazoch sa o Čaše Budhu hovorí ako o skutočnej Čaše Života. V prvých svedectvách sa o jej objavení hovorí: „Purušapura alebo Péšávar bol kedysi mestom Budhovovej Čaše. Čaša sem bola prinesená po smrti Učiteľa a bola dlhý čas predmetom hlbokej úcty. V časoch čínskeho cestovateľa Fa-chien, okolo 400 roko pred n.l. sa Čaša ešte nachádzala v Péšávare, v chráme zvlášť pre ňu postavenom. Bola to viacfarebná nádoba, pričom línie okrajov misiek, ktoré boli jej súčasťou, boli veľmi nápadité.“
Posledným miestom, kde sa nachádza Budhova Čaša a o ktorom sa zmieňujú historici, je Perzia, staroveké mesto Karašar, kam bola Čaša Vznešeného prenesená z Péšávaru a potom zmizla.
„Symbol Čaše (Kalichu) je odpradávna utvrdením Slúženia. V Čaši sa zhromažďujú dary Vyšších Síl. Dáva sa z Čaše. Symbol Čaše vždy označoval sebaobetovanie. Ten, kto nesie Čašu, nesie Hrdinstvo. Každá vysoká činnosť môže byť označená symbolom Čaše. Všetko to najlepšie pre blaho ľudstva sa prejavuje v tomto znamení. Čaša Grálu a Čaša Srdca toho, ktorý sa oddal Veľkej Službe, je najväčším Kozmickým Magnetom. Srdce Kozmu sa odráža v tomto veľkom symbole. Všetky obrazy hrdinov ducha môžu byť znázornené ako nesúce Čašu. Celý Vesmír sa odráža v Čaši ohnivého ducha.
Veď Čaša v sebe obsahuje všetky odveké akumulácie, ktoré sa zhromažďujú okolo zrna ducha. Treba prijať utvrdenie Čaše v každodennom živote ako veľký symbol. Je potrebné učiť deti aj mladých ľudí premýšľať o Čaši. Je treba porozumieť všetkým rozmanitostiam obrazov veľkého symbolu Čaše. (Ohnivý Svet, časť III., hl.49)
Elena Ivanovna uvádza, že medzi posvätnými predmetmi Bratstva reálne existuje nielen Kameň, ale aj Čaša – Budhova Čaša: „Ale i Čaša existuje a posiela sa pred začiatkom Novej Éry tam, kde bude utvrdené Učenie Kálačakry. O tejto Čaše existuje aj veľa legiend. Jedna z nich hovorí, že táto Čaša je vždy prinesená nečakane a vzduchom. Takto svojho času bola prinesená k Vladykovi Budhovi. Pôvod tejto Čaše je egyptský a jej vek je približne 12 000 rokov pred naším letopočtom. Po smrti Budhu sa táto Čaša nachádzala nejaký čas v Chráme v Karašare ( čínsky Jan-ci, sanskrt Agni-deša), odkiaľ zmizla a odvtedy sa uchováva v Šambale. Všetky legendy sa zhodujú, že pred Novou Epochou Maitreji sa táto Čaša znova objaví (možno sa už objavila)“... (list z 2.4.1936)
3. januára 1934 bola Čaša Budhu zázračne poslaná Rerichovcom do Kulu, z oblasti pri jazere Lob-nor. Podobne ako prijatie Kameňa aj objavenie sa Čaše Budhu bolo ďalším významným míľnikom v duchovnom hnutí 20. storočia. Posvätný predmet Bratstva, najstarší terafím, bol od tej chvíle v rukách Rerichovcov, čo opäť potvrdilo ich najvyššie postavenie ako Zástupcov Bratstva Učiteľov ľudstva. Súčasné odoslanie Kameňa a Čaše Budhu dokazuje jedinečnosť Misie rodiny Rerichovcov.
Na Východe je táto relikvia – Budhova Čaša – uctievaná ako najväčšia svätyňa. Podľa starých legiend štyria Strážcovia Sveta priniesli Budhovi štyri misky z čierneho jantárového kameňa. Po prijatí tohto daru ich vložil jednu do druhaj a oni sa stali zázračne jednou Miskou (Čašou), pričom pozdĺž okrajov novej Misky bolo možné vidieť všetky štyri vrstvy, tvoriace jej hrúbku.
Po smrti Vladyky Budhu bola Čaša uložená v chráme v Karašáre, ktorý počas expedície po strednej Ázii navštívili Rerichovci. „Existuje predpoklad, že na týchto miestach stál veľký kláštor, kde bola Budhova Čaša, ktorá sa stratila z Péšávaru“ (N. K. Rerich „Altaj – Himaláje“, s. 279).
Rovnako ako v prípade Kameňa, dávno pred objavením sa Čaše, Učiteľ vysvetlil jej skrytý význam a naznačil jej účel: „Budujem stupne budúcnosti. Pamätajte: Idem púšťou, nesiem Čašu, štítom prikrytú. Čaša Budhy je symbolom slúženia. Štít je znakom hrdinstva a všetko spolu – symbolom Veľkého, dar Zástavy, ktorú som Ukázal„ (24.09.24). „Je potrebné začať práce na stavbe chrámu Čaše… Čaša bude uložená v striebornej arche pred Obrazom Budhu. A nad archou – zástavy Maitreji“ (07/ 16/24).
Vo svojom liste Svjatoslav N. Rerich uvádza o Čaši Budhu nasledovné: „Táto veľká posvätná relikvia (nazývam ju relikviou, pretože patrí do Veľkej Hierarchie Budhov) sa objavila znovu, čím sa potvrdilo proroctvo dané pred tisíckami rokov“ (S.N Roerich, Listy 1, str. 137).
„Uvediem … preklad malého fragmentu z „Putovania Chuan-Tjan“ napísaného asi pred 11-12 storočiami: „Čaša putovala z miesta na miesto, pohybovala sa záhadne vzduchom, robila zázraky pre blaho ľudí, až kým nezmizla z dohľadu v paláci Kráľa Drakov Sagara (v Šambale – pozn. S. N. Rerich). Tam zostane až do príchodu Budhu Maitreji, keď sa znova objaví ako svedok doby. Podľa niektorých textov bola Čaša kedysi rozbitá zlým kráľom Mihirakulom, ale jej úlomky sa znovu spojili. Keďže nikto nižší ako Budha ju nemôže (použiť), iba Budha ju môže vziať z miesta jej odpočinku. Poháňaná skrytými impulzmi ľudskej karmy sa presúvs z jedného zvoleného miesta na druhé, rovnako ako sa rozširuje alebo ustupuje budhizmus.“ Veru, vskutku nastal čas! Odhadujem vek Čaši na 10 až 12 tisíc rokov. Je na nej vodný vzor, ktorý možno vztiahnuť so znamením Vodnára“ (S.N. Roerich, Listy, zv. 1, s. 187–188).
Zinaida Fosdik navštívila Svjatoslava N. Rericha v Bangalore v roku 1961. Takto opisuje to, čo videla, vo svojom denníku: „12. februára som uvidela Misku pre milodary Vladyky Budhy, zázračne odovzdanú Elene Ivanovne … Nie je možné opísať pocity, keď sa pozeráte na tento posvätný predmet a potom, keď mi (S.N.Rerich) dovolil držať ho v rukách … Táto miska je vyrobená z hliny, hnedastej farby, so svetlými priesvitnými miestami, zvonku sú zreteľné odtlačky prstov, teda tak, ako ju držal v ruke Budha, ju držíte v dlani, je v nej cítiť veľkú pevnosť a silu. Vo vnútri vidíte akoby štyri sekcie v tvare trojuholníkov, usporiadanie línií vtlačených do hĺbky, akoby dvojité písmeno „M“ vo zvlnenom vzore, tiež prasklina na boku. Ohromný pocit dávnoveku. Prišla zázračne, zabalená vo veľmi starom, opotrebovanom materiáli k Elene Ivanovnej a Nikolajovi Konstantinovičovi. Svjatoslav ju chráni“ (Z. Fosdick, Indický denník (1961), Bulletin of Ariavarta, 2003 č. 1,2, s. 85–87).
Srdce – na Zemi, Kalich (Čaša) – v jemnohmotnom svete, Lotos – v Ohnivom Svete.
Čítaj viac: Čaša (Kalich)
