8. máj je dňom Bieleho Lotosu. Pamätný deň E.P. Blavatskej (12.augusta 1831 – 8.mája 1891), ruskej duchovnej učiteľky, zakladateľky Teozofického hnutia, verejnej osobnosti, autora základných diel „Tajná Doktrína“, „Odhalená Isis“.
LOTOS
Príspevok je venovaný E.P. Blavatskej.
Každý, kto prináša Svetlo, je nepriateľom tmy. Svetlo ničí tmu a preto sa temnota náhli zničiť nepriateľa, aby nebola zahubená sama. Každý, kto prináša Svetlo, tak na seba priťahuje hordy nepriateľov. Skrývajú sa pod všemožnými tvárami, zakrývajú sa náboženstvom, vedou, dobročinnosťou, morálkou a mnohými ďalšími maskami, pod ktorými sa skrýva jedna súcnosť – tma. Ak nositeľa Svetla podľa dobových osobitostí nemožno ukrižovať, ukameňovať alebo spáliť na hranici, potom sa používajú rafinovanejšie metódy, ktoré nie sú zakázané zákonom. V arzenáli tmy je ohováranie, podvod, prekrúcanie prinesenej pravdy, zrada, zamlčiavanie – jedným slovom všetko, čo môže ublížiť nie menej ako mučenie a spôsobiť škodu o nič menšiu. Fyzické mučeníctvo trvá dni, hodiny alebo dokonca minúty; mučeníctvo v duchu – trvá po celý vedomý život nositeľa Svetla. A najväčšie muky nepochádzajú z osobných útokov, ale z prekrúcania odovzdávaného Učenia.
Povedať ľuďom pravdu si vyžaduje absolútne výnimočnú odvahu. Prinášať správy Zhora si vyžaduje výnimočné sebaobetovanie. Niekedy príde uznanie, niekedy ľudia pochopia, ocenia a povznesú. Ale životná cesta veľkého mučeníctva zostane v záznamoch vesmíru ako hrdinstvo tŕňovej koruny na jednej strane a nezmyteľná hanba na strane druhej.
Priniesla Svetlo. Ohnivo odhalila všetky vrstvenia lží nahromadených na pôvodných zdrojoch Učenia Pravdy. Bojovala proti nevedomosti vedy, proti poverám a škodlivým zblúdeniam.
Dala svetu knihy plné skrytého poznania, ktorých omrvinky boli predtým k dispozícii len jednotlivcom. Hrdinsky získavala a nezištne rozdávala drahocenné poznanie. Za to všetko ju uháňali, hanobili a prenasledovali. Ale Svetlo, ktoré priniesla, uhasiť nedokázali.
Vieme, že semienka ňou zasadené nezahynuli, došlo k pozdvihnutiu vedomia, boli položené nové stupne a po nich stúpajú a prinesené Svetlo využívajú tí, ktorí ho dokázali prijímať a pojať.
Jej zásluha a pomoc ľudstvu je veľká. Jej hrdinský život je vzorom pre tých, ktorí chcú pomôcť evolúcii. Nebála sa a nemyslela na seba. Zo všetkého najviac milovala úlohu, ktorá jej bola zverená. Bojovala smelo a odvážne, prijímajúc rany v mene veľkého Svetla. Všetko hrdinské bude v novom veku ocenené náležitým spôsobom. A zaujme svoje právoplatné miesto v nádhernej budúcnosti, pre ktorú tak mnoho pracovala.
Zápisy od B.N. Abramova z knihy „Upriamené srdce“. 53.
„Keď zomriem a už ma nebude, ľudia možno vzdajú hold môjmu nezištnému úsiliu. Zložila som prísahu, že budem pomáhať ľuďom na ceste k Pravde, kým budem žiť a svoju prísahu dodržím. Nech ma hania a urážajú.
Príde deň, keď sa budúce generácie naučia rozumieť mi lepšie. Pre mňa nemá hodnotu nič, okrem mojej povinnosti voči Učiteľom a Dielu Teozofie. Im patrí do poslednej kvapky všetka moja krv, im bude oddaný posledný tlkot môjho srdca“.
E.P. Blavatská. Listy priateľom a spolupracovníkom.
…E.P. Blavatská bola mimoriadne mocný a vznešený duch <…> a stala sa obeťou nevedomosti ľudí okolo seba. Horliví ju usmrtili svojou nedôverou a prenasledovaním a zabránili jej dokončiť misiu. Nemohla napísať Tretí Zväzok, ktorý by uľahčil cestu ďalším nositeľom Poznania.
Mala svetu porozprávať o Zápase Síl Svetla so Silami Tmy, o už prichádzajúcom Armagedone a tiež osvetliť činnosť Kniežaťa tohto sveta. Totiž, mohla o ňom písať, pretože ju s ním nespájala žiadna osobná karma a on jej nemohol priamo ublížiť. Tento Zväzok sa nezrealizoval no vtedy bol tak potrebný …
E.I. Rerichová – V.L. Dudko. List. 21.11.1953.
„… Dolu podpísaný odporúča, aby sa všetky Sekcie a Pobočky na celom svete každoročne v deň výročia stretávali a jednoduchým, nesektárskym, no zároveň dôstojným spôsobom sa vyhýbali otrockému chváleniu a prázdnym komplimentom a vyjadrili spoločný cit lásky a úcty k tej, ktorá nám priniesla mapu Cesty vzostupu, vedúcej k výšinám POZNANIA „…
G.S. Olcott, prezident Teozofickej Spoločnosti. 1892
(G.S. Olcott. Z textu Výkonného Nariadenia T.O., Adyar 17. apríla 1892)
