Urusvati vie, že nikdy neľutujeme minulosť. Duchovné upriamenie do budúcnosti je cenné. Ak myseľ žije v budúcnosti, je priťahovaná osobitá energia. I najjasnejšia minulosť sa nedá porovnať s možnosťami budúcnosti. Veda potvrdzuje, ako liečivá je myšlienka na budúcnosť a koľko jedu sa skrýva v ľútosti nad minulosťou.
Navrhujeme poznávať minulosť, no naše srdce by malo byť naplnené upriamením do budúcnosti. Nech sa v takýchto myšlienkach rozvíja schopnosť poznať najlepšie možnosti ľudstva.
Nemyslite si, že zbaviť sa pohrúženia do minulosti je ľahké. Na rozpoznanie evolučnej špirály, ktorá sa neustále pohybuje vpred, je potrebné nadobudnúť mnoho znalostí. Ľudia zvyčajne venujú pozornosť včerajšku a nepremýšľajú, že každý zajtrajšok prináša nové poznanie. S ľubovoľným stavom človeka je každý jeho uplynulý deň plný nových akumulácií. Noc prináša komunikáciu s Jemnohmotným Svetom a obnovu energií. Ráno, hoci si ľudia nočné nadobudnutia nepamätajú, pociťujú príval síl. Vedci to vysvetľujú len úzko materiálnym spôsobom, ale skúsenejší pozorovatelia chápu iné dôvody.
Teraz Hovorím o prednostiach tých, ktorí dokážu stretať každé ráno, ako začiatok novej skúsenosti. Hymnus Pytagora východu slnka bol predovšetkým pozdravom začiatku nového poznania. Pri takomto vzlietnutí myšlienok nemožno žialiť o minulosti.
Myseľ na slobodu síl ducha môže priniesť tvorivú radosť. My minulosť neľutujeme.
Nadpozemské, hl.138
