„… Lada je staroruské slovo. Koľko je v ňom harmónie, oduševnenia a sily! A ako sa zhoduje s celkovou podstatou Eleny Ivanovny. Tak ju i nazývali. Keď Serov pracoval na jej portréte, uisťoval, že základom jej podstaty je pohyb. Presnejšie povedané, upriamené úsilie.
Ona je vždy pripravená pomôcť. Keď hovorí o Altajských sestrách na pomoc národu, v tomto volaní možno vidieť jej vlastné základné črty. Priniesť pomoc, povzbudiť, objasniť, neľutovať síl – na to všetko je pripravená Elena Ivanovna. Často sa možno len pozastavovať nad tým, odkiaľ sa berie jej sila, najmä ak poznáme jej slabé srdce a všetky tie nezvyčajné prejavy, nad ktorými lekári len žasnú.
Elena Ivanovna s nami prešla na koňoch celú Áziu, v Tibete mrzla a hladovala, ale vždy ako prvá bola príkladom sviežosti pre celú karavánu. A čím väčšie bolo nebezpečenstvo, tým bola bdelejšia, pripravenejšia a radostnejšia.
Jej tep bol 140, ale napriek tomu sa snažila osobne podieľať na organizácii karavány a na riešení všetkých cestovateľských záležitostí. Nikto nikdy u nej nevidel pokles ducha alebo skľúčenosť, a to bolo veľa dôvodov najrôznejšieho charakteru.
Elena Ivanovna žije od rána do večera v neustálej a neúnavnej práci. Občas jej býva trochu nevoľno, ale duchom rýchlo premôže telo a opäť je počuť, ako svižne udiera do svojho písacieho stroja. Priatelia chcú teraz uverejniť listy Eleny Ivanovny. Samozrejme, niektoré časti z listov, a i výňatky z nich. Ak by uverejnili všetky, bolo by z nich veľa zväzkov.
Činnosť našej inšpirátorky je výnimočná a neobyčajná. V rôznych krajinách sa jej pomocou nasycujú mnohé ohniská… Vždy sa ponáhľa na pomoc. Všade čakajú na slová útechy, utvrdenia a objasnenia. Dokonca ani medzi priateľmi mnohí nevedia, že Elena Ivanovna napísala množstvo kníh. Nie však pod svojím vlastným menom. Nerada o sebe hovorí, dokonca ani nepriamo.
Nepíše anonymne, ale má päť pseudonymov. Ruské, západné a východné. Je zvláštne čítať odkazy na jej knihy. Ľudia nevedia, o kom hovoria.
V mysli E. I. sa tvoria ženské zjednotenia. Zvláštne kúzlo spočíva v tom, že mnohé vzniká aj bez toho, aby sme poznali skutočný zdroj. Poskytovať ľuďom široký pohľad na svet je veľkou radosťou; oslobodzovať ich od povier a predsudkov a poukazovať na to, ako je skutočné poznanie cestou pokroku.
Lada je krásne staroruské meno…“
N.K. Rerich – LADA, 1938.
Fotografia Eleny Ivanovny Rerichovej (90-roky 19.st.)
