Kristus – je minulosť, Mórya – prítomnosť a Maitreja – je budúcnosť. Takto sa spájajú v jednotnom pojme Veľkého Srdca Jeho prejavy v čase. Ten, kto dokáže pojať, naťahuje niť Svetla z minulosti do budúcnosti cez prítomnosť bez toho, aby ju prerušil. Veľká Individuálnosť sa vo svete prejavila v mnohých Podobách a vtisla Svoje Svetlo do vedomia národov v rôznych aspektoch a formách. Jeho podstata však zostala jedinou a Jeho cieľ zostal rovnaký: pozdvihnúť ľudstvo na ďalší stupeň ducha. V priebehu storočí sa zachovali o tom mnohé dôkazy v podobe rôznych Učení, z ktorých každé bolo nazvané Veľkým. Ako hrany diamantu žiarili jasom jednotnej Kozmickej Pravdy dostupnej chápaniu ľudí svojej doby. Keby sa všetky tieto Veľké Učenia zozbierali, vznikla by perlová niť Jednotného Učenia Svetla, ktorej každá perla by udivovala svojou osobitou neopakovateľnou krásou a neobyčajnosťou. Nič sa neopakuje a niť odhaľuje celistvosť Jediného Kozmického Poznania. Perly sú oddelené jedna od druhej, ale niť, na ktorej sú navlečené, je jediná. Tak je budúcnosť pokračovaním minulosti v neprerušenom toku života. Prichádzajúci Vládca Maitreja Položil v minulých vekoch, odetý do iných šiat, základy budúceho Kráľovstva Svetla, ktoré nastane na Zemi, keď príde Jeho čas. Je už blízko, pretože hviezdy v priestore horia lúčmi, dosvedčujúcimi prichádzajúci Vek. Bude ohnivý. Oheň bude zoslaný z Neba na Zem a Prométheus bude oslobodený zo svojich pút. Oheň v človeku bol spútaný, ale on povstane, aby sa slobodne prejavil, keď zvíťazí nad hmotou. Zjemnená hmota, rozriedená Ohňom, mu umožní slobodne sa prejavovať. Citlivým organizmom je teraz ťažko, pretože hrubé podmienky života a priestorový chaos nedovoľujú Ohňu harmonicky sa prejavovať. Následne však priestor utíchne, nepríjemné prúdy pominú, vytesnené energie budú nahradené novými a bolesť zrodenia Novej Zeme sa skončí prejavením Nového Sveta. To bude príchod času Maitreju Vládcu, Prichádzajúceho do sveta. A nastane čas, keď bude jestvovať jediné stádo a Jediný pastier a v znamení všeobecnej Jednoty, súzvuku a spolupráce, utvrdí sa Vek Ohňa. Temný plášť, ktorý spútal planétu, zmizne a dýchať bude ľahké. Prichádza veľký čas. A vy budete jeho svedkami. Je nevyhnutný, ako pohyb Slnka po oblohe. Nový vek Maitreji príde náhle. Svetlo je pred nami.
Hrany Agni Jógy, 1957, 330 (28.júl)
Uctievanie a očakávanie Budhu Maitreju, avšak nie „v tajných jaskyniach“, ale v priateľských rozhovoroch pútnikov karavány v táboroch – sú témou obrazu „Šepoty púšte (Príbeh o Novom Veku)“.
Nikolaj Konstantinovič v ňom zobrazil jednu z najčastejších scén počas putovania, opísanú v expedičnom denníku: „Tábor obklopujú vysoké ostré skaly. Na ich hladký povrch dopadali obrovské tiene. Okolo ohnísk sedia zavinuté postavy. Z diaľky možno vidieť, ako dvíhajú ruky a v červených lúčoch ohňa sa lesknú všetky desiatky prstov. S nadšením sa o niečom hovorí. Počítajú sa nedozierne šíky armády Šambaly… „
V sinavej noci, na úpätí hôr, pri „ohňoch mieru“ sa zhromaždili pútnici karavány. Sú medzi nimi Ladakovia, Tibeťania, Mongoli a každý z nich, ako píše Rerich, má svoj vlastný príbeh, ktorý sa niesol v mlčaní púšte.
Plamene osvetľujú snedé, zvetrané tváre a jednotlivé postavy, ponárajúc do tmavého tieňa stany so špicatými vrcholkami a driemajúcich rohatých jakov. To všetko v kombinácii s prízračným mesačným svetlom zaplavujúcim vzdialené hory vytvára nádherný fantazijný obraz, umelcovi pripomínajúci Boschove a Bruegelove námety.
Vôkol „ohňov-akoby svätojánskych mušiek“ prebieha rozhovor, smiech, šepot. Potichu, pokojne, vedú sa rozhovory. Témy každodenného života sa striedajú s príbehmi o posvätnom. Hovorí sa o zázračnom Kameni, nespočetných bojovníkoch Šambaly, o víťazstve spravodlivosti nad zlom…. A na znak očakávaného zázraku sa na čiernom pozadí stanu objavuje ohnivý jazdec na červenom koni.
Všetko je plné zvonivého očakávania,
Všetko, čo znehybnelo mlčí a zaspalo.
Citlivé ucho už dávnym-dávnom
Počuje dunenie ďalekej riavy.
A ticho, ktoré stelesňuje strach
Ponára sa a mizne v zvone, čo sa prihnal.
A cez chlad a tmu vystupujú
Červené kone, červené kone…
„Vidíme stanový tábor pútnikov karavány. Nastala noc, všade horia ohne. Po náročnom prechode sa pútnici zastavili na odpočinok, ale na ich tvárach nie je vidieť únavu, naopak – vidíme radosť, nejakú mimoriadnu náladu. Prebiehajú rozhovory o niečom nezvyčajnom, ale to nezvyčajné je každému jasné. O čom si šepká, o čom hovoria pútnici?
N.K.Rerich vo svojej knihe Srdce Ázie kladie otázku: „Či bije srdce Ázie? Nie je ono utlmené pieskami? Je azda živé?“ A odpovedá: „Je živé“ – pretože najposvätnejšie, základné pojmy Ázie – Šambala a Maitreja – sú živé. V západnom svete je však veľmi ťažké im porozumieť. Rerich zvoláva: „Keby len Západ vedel, aký význam majú tieto dve slová – Šambala a Maitréja – pre Áziu!“
Sám Rerich nazval sériu týchto obrazov suitou a hovoril, že „Maitreja symbolizuje pre Východ blížiaci sa príchod Nového Veku“. Maitreja – je Budhou nadchádzajúcich čias. S jeho príchodom zavládne na zemi mier a hojnosť.
Námet obrazu – „Šepoty púšte“ – je tiež prevzatý zo života karavány, ktorý autor opísal vo svojom expedičnom denníku: „Tábor obklopujú vysoké ostré skaly. Na ich hladký povrch dopadali obrovské tiene. Okolo ohnísk sedia zavinuté postavy. Z diaľky možno vidieť, ako dvíhajú ruky a v červených lúčoch ohňa sa lesknú všetky desiatky prstov. S nadšením sa o niečom hovorí. Počítajú sa nedozierne šíky armády Šambaly. Hovorí sa o nepremožiteľných zbraniach tohto zázračného vojska. Uisťuje sa, že na jeho čele je mohutný víťaz, Samotný Vládca Šambaly. Šepká sa, že nikto nevie, odkiaľ pochádza moc Šambaly. Bojovníci zo Šambaly však ničia všetko nespravodlivé a s nimi prichádza šťastie a blahobyt krajín. Všade sa už objavujú poslovia Vládcu Šambaly.“
„Rerich s citlivosťou umelca pochopil posvätné sny východných národov….“, napísal R. J. Rudzitis. „Rerich započul v ázijskej duši túžbu po Novom Svete, po lepšej dobe, ktorá naplní jej najvnútornejšie nádeje a ideály, prinesie sociálnu spravodlivosť a duchovné prebudenie, znovuzrodenie najlepších tradícií duchovnej kultúry. Obyvateľ Ázie však verí, že takáto premena môže nastať nečakane, náhle, doslovne s príchodom neznámeho posla“ 27.
„Stretávajúc sa s clivou rutinou každodenného života,“ napísal N. K. Rerich, „stretávajúc sa s ťažkosťami, hrubosťou a ťaživými starosťami v Ázii, nemali by ste pochybovať o tom, že v najobyčajnejšej chvíli je niekto pripravený zaklopať na vaše dvere s najväčšou Zvesťou“

N.K.Rerich – Šepoty púšte (Príbeh Nového Veku) (Шёпоты пустыни (Сказ о Новой Эре), 1925)