
Drahí priatelia na ceste Živej Etiky,
Slobodná vôľa človeka je najvyšším Božským darom, ale používať ho treba práve božským spôsobom. (List E.I. Rerichovej, 18.6.1935)
Zriadenie Občiny predovšetkým predpokladá rovnosť. (Občina, 165.)
Téma tohto mesiaca je príťažlivá, pretože sloboda je základnou potrebou každého človeka. Pojem slobody je však často nepochopený, či zneužívaný. Ak prijmeme ideu, že všetky bytosti sú navzájom prepojené a konanie každého človeka má vplyv na život všetkých ostatných, môžeme dospieť k záveru, že skutočná sloboda neexistuje – aspoň v tom zmysle, že smieme robiť to, čo sa nám zachce. Odrazu vnímame skúsenosť ostatných ľudí, ktorá je reakciou na naše konanie a prijímame na sebe jeho dôsledky ako odraz v zrkadle.
Sloboda v kozmickom ponímaní je založená na princípe slobodnej voľby. V každom okamihu máme slobodnú vôľu výberu myšlienok, pocitov, rozhodnutí, konaní i smerovaní počas celého nášho života. Máme možnosť myslieť a konať v rámci dočasných ľudských zákonov, alebo praktického morálno-etického kódexu univerzálnych Zákonov Kozmu.
Sme teda slobodní vo svojej voľbe. To je jediná skutočná sloboda, ktorú máme. Všetko, čo v živote túžime dosiahnuť a získať, je výsledkom našich rozhodnutí. Nikto a ani žiadne vonkajšie okolnosti nás nemôžu pripraviť o túto slobodu voľby. Tvorí základný proces, ktorý formuje náš život.
Každým okamihom voľby zapaľujeme oheň v našej bytosti a nie náhodou sú Vôľa a Oheň prepojené pojmy. Voľba má hodnotu nezávislú od dobra či zla obsiahnutého v čomkoľvek, čo si vyberieme. Uvádza do pohybu presný smer a súbor okolností a následkov, prostredníctvom ktorých sa máme možnosť učiť a zdokonaľovať sa.
Vyhýbať sa voľbe nie je vhodným riešením, aj keď sa môže zdať, že sa takto vyhneme chybám. Ak sa nerozhodneme, riskujeme, že sa podriadime vôli iných. Otroctvo a tyrania sú vždy nevyhnutnými dôsledkami vyhýbania sa jasnej voľbe.
Je zrejmé, že skutočne slobodnými sa môžeme stať len vtedy, keď dokážeme opustiť to, čo bolo našou pôvodnou voľbou a vykonať nasledujúcu voľbu. Stáť na križovatke medzi rôznymi možnosťami, urobiť voľbu a posúvať sa nahor ku ďalším a ďalším križovatkám označujú naše skutočné miesto slobody.
V istom zmysle existuje súvislosť medzi slobodou a povinnosťou alebo úlohou, pretože čím viac sa dokážeme podriadiť vyšším zákonom a hodnotám a poslúchnuť ich, tým slobodnejšími sa staneme.
Sloboda je našim kozmickým právom, dávajúc tým prejav základnej potrebe ducha. Nikto nás však nemôže od ničoho oslobodiť, pretože na hlbšej úrovni sme to len my sami, kto sa môže oslobodiť. Každý z nás si musí nárokovať a rozvíjať svoju vlastnú skúsenosť slobody.
Všetky ľudské bytosti vo svojej slobodnej vôli výberu jestvujú v rovnosti. Vnútorná iskra ducha je to, čo máme všetci rovnako spoločné a ktorá nám umožňuje byť slobodnými nad rámec akýchkoľvek vonkajších obmedzení. Každý človek si môže vybrať jednu z možností, ktoré mu ponúka posvätný priestor duchovného potenciálu, ukrytý v hĺbke vedomia. Metódy a načasovanie potrebné na objavenie a realizovanie týchto darov sa u jednotlivých ľudí líšia – niektorí ich už naplno prejavili, zatiaľ čo iní si ich ešte ani zďaleka neuvedomujú.
Ľudské bytosti sú teda zároveň rovnaké i rozdielne. Máme rovnaké možnosti v duchu, ale nachádzame sa v rôznych štádiách uvedomovania týchto možností. Tu hrá významnú rolu pojem rozširovania vedomia, lebo ním si človek možnosti svojho ducha nielen čoraz viac uvedomuje, ale ich aj aktívne využíva pre dobro ostatných. To vysvetľuje, prečo sú niektorí ľudia už súčasťou Vyšších sfér, Ohnivého Sveta, zatiaľ čo iní sa stále učia životné lekcie vo fyzickom svete.
Ak pochopíme, že sme si rovní v možnostiach ducha, môžeme sa priblížiť myšlienke Bratstva a podeliť sa vzájomne o svoje najvyššie túžby a najkrajšie predstavy o budúcnosti. Na Rerichovom obraze z tohto mesiaca sa práve toto odohráva. Po celodennom putovaní, ľudia z karavány sedia večer okolo ohňov a šepkajú si posvätné legendy o Šambale – Príbytku Vyššej Vôle Planéty – a s úctou hovoria o Prichádzajúcom Vládcovi, ktorý prinesie živé čiastočky tejto Vôle ľudstvu.
Zhromaždime sa teda i my s priateľmi okolo ohňa ducha, ktorého ústredným plameňom bude oheň našich najvyšších túžob a upriamení!
Posvätné je slovo: „Bratstvo“! Nech žije v pohľade i v myšlienkach na horské Výšiny. Ctíme si Hierarchiu v priestore Nekonečnosti. Nech sa aj všetci pozemskí pútnici naučia, že My ich čakáme na všetkých cestách k Nám.“ (Nadpozemské, 43.)
Stretneme sa 24. januára 2024 o 21:00 – každý vo svojom časovom pásme (a tiež každú nedeľu v rovnakom čase, podľa rovnakého vzoru, až do ďalšieho 24. dňa v mesiaci) zjednotení pod Zástavou Mieru a Kultúry.
Medzinárodná koordinačná skupina – Argentína, Austrália, Brazília, Taliansko, Nemecko, Rusko, Slovensko, USA
Ako prebieha meditácia? Tu
Kartu a list ku 24.1.2025 si môžete stiahnuť tu:
Obrázky ku aktuálnej téme si môžete stiahnuť vo veľkom rozlíšení tu: