Výzva bola daná a vy ste ju započuli. Zamilovali ste si knihy Učenia a tak ste prijali volanie. Dar hrdinstva si však okrem prijatia výzvy vyžaduje aj veľkú prácu na sebe. Prečo si myslieť, že hrdinstvo má byť niekde inde ako tam, kde žijeme, alebo v nejakých iných podmienkach? Vskutku, veľké je hrdinstvo vnášania Učenia do každodenného života, v rozdávaní radosti a presvetlenia ľudí vôkol nás a tých, ktorých stretávame. Ako hovorí Krišna v Bhagavadgíte:
„Človek dosahuje dokonalosť tým, že vytrvalo plní svoju dharmu“ (povinnosť, zákon).
Či nie je veľkým hrdinstvom – pracovať na sebazdokonaľovaní pre dobro druhých a v svetlej pripravenosti uplatniť svoje sily všade, kde sa naskytne príležitosť? Karma alebo kozmická spravodlivosť stavia každého do takých podmienok, v ktorých sa musí niečomu naučiť alebo niečo vykúpiť. Pritom pre nesenie hrdinstva je treba veľmi upevniť svojho ducha. Preto cesta učeníctva nikdy nie je ľahká. Treba prekonávať mnohé prekážky, lebo na čom inom si vyskúšame svoje sily a zocelíme ostrie svojho ducha? Lebo bez upevnenia svojho ducha sa nemôžeme stať nositeľmi hrdinstva a následne ani spolupracovníkmi Veľkého Bieleho Bratstva. Veľká musí byť sebaobetavosť všetkých skutočných nositeľov hrdinstva. V starovekom Egypte museli neofyti prechádzať strašnými umelo pripravenými nebezpečenstvami a pokušeniami a len nepatrný počet z nich vydržal toto mimoriadne vypätie všetkých síl. V našich časoch sú všetky umelé skúšky zrušené a žiak musí byť v živote schopný čeliť a prekonávať ťažkosti a prekážky, pričom sa berú do úvahy jeho vnútorné pohnútky a zvažuje sa jeho schopnosť vynaliezavosti, odvahy, bystrosti a rozvážnosti, čestnosti a oddanosti atď. A samozrejme, tak ako predtým, len nepatrný počet žiakov tieto skúšky vydrží. Ale žiaci, v ktorých je potenciál predchádzajúcich akumulácií veľký, sa vedia radovať zo všetkých ťažkostí. Tak sme sa my a naši najbližší naučili kráčať po okraji priepasti. A doposiaľ nás na predele vždy ochránila zázračná pomoc. Veľká dôvera, oddanosť a vďačnosť Hierarchii Svetla žije v srdciach pravých učeníkov, samozrejme, preto je takáto zázračná záštita a ochrana možná. Keď je strieborná niť, ktorá spája srdce učeníka s Učiteľom neporušená, nič nie je desivé a všetko potrebné prichádza; avšak v poslednej hodine, keď všetky naše schopnosti a úsilia dosiahli najvyššie napätie, lebo ako inak by sa naše energie mohli premeniť na vyššie ohne? Veď aj podľa fyzikálnych zákonov sa všetky energie transmutujú len na hranici najvyššieho napätia. Transmutácia našich energií alebo ich premena na vyššie ohne je cieľom našej existencie. Len dosiahnutím tejto transmutácie sa náš organizmus stáva dôstojným a súhlasným prijímateľom vyšších a najjemnejších energií vychádzajúcich z Hierarchu Svetla. Preto prijmime nesenie hrdinstva v našej práci, v živote každého dňa. Žime radosťou z možnosti priblížiť sa ku Vladykovi Svetla, pretože vskutku, táto možnosť je v nás samých a len my sami môžeme urýchliť jej dosiahnutie. Všetok žiaľ, všetko šťastie je v nás samých. Veľkí Učitelia sú vždy pripravení podať pomocnú ruku, ale my ju musíme vedieť prijať. Spomeňte si, ako sa v odseku 164 „Znakov Agni Jógy“ píše o tých, ktorí volajú o Vyššiu pomoc a nevedia ju prijať:
„Každý, kto sníva o pomoci, už sám samoľúbo určuje smer a veľkosť pomoci. Zmestí sa určite aj slon do nízkej pivnice? A hľadajúci pomoc nedbá na veľkosť a primeranosť. Uprostred zimy musia kvitnúť ľalie a uprostred púšte musí udrieť jar, inak Učiteľ nemá veľkú cenu…(!) Môj prameň tak zostal mimo tvojho zraku a ty si sa neobrátil k Mojim kvetom… Moja pomoc odletela ako vyplašený vták. Môj posol sa ponáhľa späť… Moja pomoc je odmietnutá. Pútnik však stále tupo volá o akúsi pomoc a upriamuje svoju pozornosť k miestu svojej budúcej záhuby. Preto My vždy navrhujeme rozvahu, pohyblivosť, nepredpojatosť – inak nie je možné byť súčasťou skutočnosti.“
S plnou dôverou v múdrosť Vodiacej Ruky teda naďalej zdokonaľujme a zjemňujme svoj vnútorný aparát cestou rozširovania a očisťovania vedomia a Hrdinstvo vstane jasne pred nami v celej svojej kráse. Veď knihy Učenia sú plné najvyčerpávajúcejších návodov, len sa ich naučiť uplatňovať v živote. Veď každý pokyn uplatnený v živote je krokom bližšie k Vladykovi. Každého hodina príde! Vskutku, nepoznáme deň ani hodinu. Preto vám posielam vrúcne želanie svojho srdca, aby ste pracovali družne a intenzívne, dbajúc o harmonickú atmosféru na vašich stretnutiach a spoločných besedách. Nech je ich nemnoho, ale nech sú svetlé a zohriate citom vrúcnej lásky k Veľkému Učiteľovi, ktorý vás povolal. Doba je taká hrozivá, že len vďaka najväčšej oddanosti a súdržnosti môžeme prejsť až do veľkého termínu určenému pre našu Vlasť. Jednota a vzájomná úcta medzi našimi najosvietenejšími krajanmi veľmi pomôžu tomuto veľkému Mystériu.
(Listy E. I. Rerichovej A. M. Asejevovi, zv. 1)
N.K.Rerich – Ochraňujúci (Охраняющий, 1925)
