Vhodné duchovné úsilia ničia prejavy nákazy. Duchovne upriamený človek je vskutku plný imunity. Rovnako je to s tými, ktorí prechádzajú po okraji priepasti*. Duchovným snažením sú utkané najlepšie krídla. Upriamenie** je dokonca najlepším protijedom. Oheň, zrodený z upriameného napätia, bude najlepším štítom. Starovekí vysvetľovali, ako šípy nedosiahnu duchovne upriameného. Moderní lekári by mohli poukázať na osobitú látku, ktorá sa rozvíja počas duchovného úsilia. Použite toto vo svojom živote ako každodennú radu. Poukazujem na to, ako upriamený duch mení svoju polohu rýchlosťou svetla a stáva sa nepolapiteľným. Dá sa teda privyknúť na upriamenosť, prejavujúc ju fyzicky i duchovne. Náuka bez upriamenia je ako presypané vrece. Je potrebné pojať podstatu toho, čo bolo povedané, pretože osvojenie si iba slov zostáva len na jazyku. No chráňte sa pred jazykom, ktorý je upriamený popri mŕtvom srdci. Nezabúdajme preto na protilátku skutočného duchovného úsilia.
Srdce, hl.216
*Prechádzať po okraji priepasti – Učitelia používajú tento výraz pre upriamené a hrdinské duchovné úsilie, ktoré vyzýva silné odpovede temných síl, človek ide vyslovene “ po okraji priepasti“. Podľa Živej Etiky je takéto napäté úsilie najkratšou cestou duchovného vzostupu.
**Z ruského originálu „устремление“ – čo sa dá preložiť ako usilovanie sa, snaženie sa, upriamenie vedomia na duchovný Ideál. Slovo „устремление“ v Živej Etike vyjadruje neoblomné duchovné úsilie, snaha a smerovanie mysle a srdca človeka k jedinému Veľkému Ideálu, ktorý predstavuje postavu Učiteľa z Vyššieho duchovného Sveta.
