15. apríla 2024 uplynulo 89 rokov od podpísania medzinárodnej zmluvy, Rerichovej Dohody (Pakt Rericha), 21 štátmi. Táto zmluva je venovaná ochrane kultúrnych hodnôt pred následkami vojenských akcií a je jedným z živých stelesnení hlbokých a rozsiahlych myšlienok Nikolaja K. Rericha a hlbokého humanizmu.
Rerichova Dohoda – Dohoda o ochrane umeleckých a vedeckých inštitúcií a historických pamiatok je prvou medzinárodnou dohodou o ochrane kultúrneho bohatstva v čase vojny aj mieru. Už v roku 1904 veľký ruský umelec, svetoznámy vedec, akademik N. K. Rerich na zasadnutí Ruskej architektonickej spoločnosti nastolil otázku ochrany kultúrnych a historických pamiatok a v roku 1915 sa k tomuto problému vrátil v správe pripravenej pre cára Mikuláša II. a veľkoknieža Nikolaja Nikolajeviča. Hoci však správa bola prijatá s veľkým záujmom, známe historické udalosti zabránili ruskej vláde realizovať myšlienky ochrany kultúry.
N. K. Rerich sa k tomuto problému vrátil opäť v roku 1929, po ukončení stredoázijskej expedície. Na jeho pokyn medzinárodní právnici Dr. G. Škľaver a Prof. J. La Pradelle vypracovali návrh Dohody v súlade s normami medzinárodného práva s cieľom „podporiť morálne blaho… národov“. N. K. Rerich veril, že kultúra je základom, ktorý môže zjednotiť ľudstvo, vzdelávať ho a ovplyvňovať celý chod svetových dejín.
Návrh Dohody bol uverejnený v americkej a európskej tlači a okamžite vzbudil veľkú pozornosť významných osobností vedy i umenia, hláv štátov a svetového spoločenstva. Za Pakt sa vyslovili A. Einstein, T. Mann, R. Tagore, H. Wells, belgický kráľ Albert, juhoslovanský kráľ Alexander, československý prezident Masaryk, lotyšský prezident Kviesis a vojenskí predstavitelia. Vynikajúci belgický básnik a dramatik Maurice Maeterlinck vyzval všetkých, ktorým záleží na budúcnosti ľudstva: „Zhromaždime všetky naše morálne sily okolo tohto vznešeného hnutia“.
Na šírenie myšlienok Dohody bolo zriadených päť výborov – vo Francúzsku a Belgicku (1930), v Indii a dva v USA (1929). V roku 1930 návrh Dohody schválil Muzeálny výbor Ligy národov. Camille Tulpink, predseda Medzinárodného súdneho tribunálu v Haagu, založil v roku 1931 v Belgicku Medzinárodnú úniu Rerichovej Dohody so sídlom v Bruggách, meste bohatom na historické pamiatky.
V rokoch 1931 a 1932 (Bruggy) a 1933 (Washington) sa konali konferencie Rerichovej Dohody a Zástavy Mieru. Washingtonská konferencia, na ktorej sa zúčastnili diplomatickí zástupcovia 36 štátov, odporučila, aby ich vlády podpísali Rerichovu Dohodu. Siedma medzinárodná konferencia amerických štátov v Montevideu 16. decembra 1933 prijala rezolúciu, v ktorej odporučila americkým vládam podpísať Dohodut. Dňa 15. apríla 1935 sa vo Washingtone v Bielom dome uskutočnil podpis Rerichovej Dohody Spojenými štátmi a dvadsiatimi štátmi Strednej a Južnej Ameriky. Americký prezident F. D. Roosevelt na slávnostnej ceremónii povedal: „Tým, že ponúkame túto Dohodu na podpis všetkým národom sveta, sa snažíme, aby sa jej celosvetové uznanie stalo základným princípom zachovania modernej civilizácie. Táto Dohoda má hlbší význam ako samotný text dokumentu“.
Symbolom Rerichovej Dohody bol N.K.Rerichom zvolený starobylý znak, obsahujúci tri rovnaké kruhy obkolesené veľkým zjednocujúcim kruhom. O význame znaku.
Nikdy predtým nebol odkaz Rerichovej Dohody taký aktuálny ako v súčasnosti.
Spojme sa spoločne za Mier a Kultúru! Nech nad krajinami zavanie Zástava Mieru!
„Naším stálym mottom je „Mier prostredníctvom kultúry“. Udalosti ukázali, ako veľmi ľudstvo potrebuje štít Kultúry. Ak si niekto predstavuje, že „civilizovaný“ človek sa nemôže stať divochom, mýli sa. Na civilizovaného divocha je krajne odpudzujúci pohľad. Pracujme teda opäť v mene Červeného Kríža Kultúry.„
N. K. Rerich (Priatelia! 24. septembra 194).
Prezentáciu ku Rerichovej Zmluve ako pdf dokument si môžete stiahnuť kliknutíma na obrázok:
