Príhovor k účastníkom „Inštitútu Života, múdrosti“ v New Yorku
13. apríla 1934
Moji milí priatelia. Ani si neviete predstaviť, ako často som spomínal váš Inštitút v Indii, vo Francúzsku a v mnohých ďalších krajinách. Bolo pre mňa potešením zmieňovať sa o vašej organizácii, keď som hovoril o spolupráci, priateľstve, o tvorení. Všetci cítite, aká významná je naša doba, ako blízko sú významné udalosti. Vo svojich srdciach si uvedomujete, že nič nie je abstraktné, ale že všetko je skutočnosťou v plnom zmysle slova. Veď všetko sa prejavuje tu na zemi. Vo svojej každodennej práci spolupracujete s najvyššími energiami na tom, aby ste na zem priniesli novú a šťastnú éru.
Najvyššie pojmy, najkrajšie učenia boli veľmi často chápané ako niečo abstraktné. Najväčšie proroctvá sa veľmi často chápali ako niečo azda len nebeské, nie však pre ľudstvo, určené nie pre zem. Tu na zemi však, je všetko pre ľudí, všetko je pre každého a každý sa vo svojom srdci približuje od pozemského k vyššiemu.
Preto má každý najkrajšiu, najpotrebnejšiu a najväčšiu zodpovednosť, aby všetky svoje sily použil na najlepšie stavby a tým sa pričinil o možnosť šťastia novej éry. Musíme cítiť, že najväčšia potreba a predovšetkým nevyhnutnosť sa prejavuje v spoločnej práci.
Vaša organizácia je aktuálna a potrebná. Počas dňa pracujete v mnohých rôznych oboroch a potom po každodennej a často veľmi ťažkej práci prichádzate k svojim prednáškam a stretnutiam akoby do duchovného sviatku. Po každodennej práci máte čas na to, aby ste sa obliekli a vystrojili, pretože svoje hodiny v Inštitúte právom považujete za duchovný sviatok. Vaše hodiny sú preto také úspešné, pretože medzi vami nie sú žiadni nepracujúci. Nie je medzi vami nikto, kto by neprekonával ťažkosti života, a tak nadobúdate pravdivé skúsenosti v pozemských skúškach. Len vďaka takejto práci sa približujete k nebeským a nadzemským možnostiam.
Samozrejme, každý z vás si uvedomuje význam termínov a aj dnes, počnúc starovekými proroctvami, odkazmi Biblie až po Oxfordské Hnutie, všade počujete o roku 1936. Nie je podivuhodné, že celý svet vyslovuje tento termín? Čo to znamená? Znamená to, že v našich dňoch vrcholí niečo, čo bolo predznamenané v priebehu tisícročí. Skrýva sa v tom veľa zázračného a vieme, koľko ohnivosti je v tomto termíne, keď sa na našu planétu zjavne približuje prekrásny živel dobroty ohňa. Ako len treba aby sme túto mohutnú ohnivosť prijali! Oheň môže byť blahodarne tvorivý alebo môže byť stravujúci. Dostali sme, a je dané každému, aby sa vo svojom vedomí rozhodol, ako a kde uplatní a realizuje túto silu, ktorá je najtvorivejšia a najblahodarnejšia. Toto poslanie je pred vami.
Často sa hovorí o mozgu a intelekte. V mechanizme konvenčnej civilizácie sa ľudia najčastejšie snažia spoliehať na intelekt, ale tí, ktorí sa zaoberajú princípmi života, musia pochopiť, že základom pozemského budovania môže byť len srdce. Len prostredníctvom srdca môžeme opäť nadobudnúť nevyčerpateľnú tvorivosť a vyriešiť problémy súčasných kríz. Každý cíti svetovú krízu. Niektorí krátkozrakí ľudia sa však domnievajú, že ide o materiálnu krízu. Vôbec nie! Je to duchovná kríza. Ľudstvo zabudlo na skutočné hodnoty, ktoré sú podstatou života a vôbec ich nemožno považovať za abstraktné.
Podmienené hodnoty včerajška sú preč – samotné zlato sa otriasa. Na ceste sem som chcel platiť drobnými dolármi. Sprievodca zdesene vykríkol: „Nemôžem ich prijať!“ Spýtal som sa prečo a odpoveď znela: „Pretože je to zlato!“ Len nedávno ľudia snívali o tom, aby mali zlato, ale teraz sa ho boja čo i len dotknúť. A tak namiesto zlata by sme mali siahnuť po skutočnom poklade – po práci.
Fyzické podmienky na zemi sa nám menia pred očami. Už vieme, ako sa presúvajú kontinenty. Pozorujeme mimoriadne zemetrasenia, tajfúny, suchá a záplavy. Vedci zaznamenávajú klimatické zmeny; zdá sa, že podmienky na planéte sa menia akýmsi stupňovitým spôsobom. Každý uvažujúci vedec vám to potvrdí. Samotné choroby sa pozvoľna menia. K ľudstvu prichádzajú ďalšie, ešte nebezpečnejšie, ktoré nahrádzajú už blaho prekonané – najrôznejšie meningitídy, srdcové choroby, zápaly hrtana, krvný tlak, nehovoriac o hrôzach rakoviny; to všetko opätovne pripomína planetárne posuny. V pravde, ľudia musia uplatňovať objavy nie na ničenie, ale na dobro, inak možno privodiť najnebezpečnejšiu živelnú deštrukciu. Ľudia nesmú dovoliť temným silám, silám chaosu, aby vpadli a ničili, zatiaľ čo prvotným poslaním ľudstva je vedome spolupracovať.
Vaša organizácia prináša úspešné dosiahnutia. Mladí ľudia sa nestretávajú, aby sa „príjemne“ pobavili, lež kvôli mohutnému času. Dosť bolo zábavy! Priviedla nás do ťažkých časov a dnes sa treba opäť vrátiť k základom. Už viac nemôžeme riešiť vzniknuté problémy abstraktnou vedou. Opätovne sa musíme obrátiť k poznávaniu hodnôt, ktoré nie sú abstraktné, ale skutočné.
V tepe nášho pulzu sa nám pripomína pracovná energia, ktorá je blízka Vyššej energii. Najmä vy, mladí ľudia, budete rozumieť všetkým odkazom na srdce a na milovanú tvorivú prácu. Viete, že pokiaľ žijete upriamením k duchovným hodnotám – nebudete cítiť únavu. Napriek náročnej práci stále budete prichádzať na večerné stretnutia. Prichádzate sem poháňaní istou silou. Odkiaľ pochádza? Vaša energia sa zintenzívňuje v srdečnej spolupráci.
Každý z vás už mnohokrát počul o rozpade komunít. Boli rozložené, pretože im chýbalo srdce. No vo vašom prípade ma potešilo, že nielenže pracujete v spolupráci, ale mnohí z vás bývajú v komunitách. A aké sú to nádherné komunity! Aké sú čisté po fyzickej i duchovnej stránke. A nie sú tam žiadne hádky a zlorečenia. A posilňujete sa vo vzájomnej dôvere a práci. S takýmto vzájomným porozumením sa nestretávame často. Chválim vás a teším sa.
Počul som tiež, ako si vážite svojho najbližšieho vedúceho doktora Ketnera. To je nádherné, lebo práve teraz často zaznievajú názory z temnej strany: „Preč s učiteľmi, preč s vedúcimi, nech žije moje vlastné ja!“. Vašou odpoveďou bude, že po prvé, nie „ja“, ale „my“, a po druhé, že si ctíte učiteľov a vedúcich. Každým okamihom ich pozorujeme. V Písme sú uvedené veľké symboly a vieme, že nasledovaním cesty Svetla získavame tie najväčšie možnosti. Nechcime teda byť izolovaní svojím sebaľúbim „ja“. Hľadajme spolupatričnosť a spoluprácu, uprostred ktorých k nám prichádza radosť.
Častokrát sme počuli, že ľudia si dokážu porozumieť aj bez slov, bez pozemských výrazov. Spomínam si, ako som raz videl takýto dlhý srdečný rozhovor medzi tibeťanom a brahmanom. Obaja cestovali v tom istom vagóne. Nepoznali jazyk svojho spolubesedníka, každý hovoril svojím jazykom, a predsa si navzájom rozumeli, pretože si nerozumeli rozumom, ale srdcom. Takisto, priali si porozumieť jeden druhému.
Viete, že ten, kto dovolí, aby nenávisť naplnila jeho srdce, stvorí len jed! To nie je abstraktný dohad, ale niečo veľmi reálne. Každý lekár vám potvrdí, že hnev a podráždenie produkujú v našom tele jed. A kto vytvára tento jed, ktorý škodí nám i ostatným? Samotní ľudia. A zaiste neškodia len sebe; tento jed je veľmi nákazlivý, infikuje okolité prostredie. Každý človek, ktorý je naplnený jedom nenávisti, zamorí všetko navôkol, preto je našou duchovnou povinnosťou neubližovať blížnym a neznečisťovať priestor, veď kto dokáže odhadnúť ničivé hranice znečistenej atmosféry?
Často sa tiež málo zamýšľame nad tým, ako ďaleko siaha sila našich myšlienok. Rozhodne je naša myšlienka oveľa silnejšia ako najsilnejšie rádio a s istotou môže dosiahnuť veľmi vzdialené sféry. O to viac, vari máme právo zamorovať celé bytie hnevom a nenávisťou? Veď aj samotní ľudia môžu infikovať priestor a škodiť na veľké vzdialenosti.
Je poľutovaniahodné vidieť, ako po tisícročiach civilizácie a zdalo by sa, že aj kultúry, ľudia stále nechápu zmysel spolupráce a zlomyseľnosť smeruje k rozdeľovaniu. Hanba, hanba! Ľudia taktiež často vôbec nerozlišujú aký je rozdiel medzi civilizáciou a kultúrou a ľahkovážne si myslia, že tieto dva pojmy sú jedno a to isté. Vy však viete, že to tak vôbec nie je. A každý z vás, samozrejme, chce byť kultúrnym človekom. Nech civilizácia dvíha vonkajšie hranice spoločenského života, ale kultúra bude vždy podstatou bytia, podstatou kvality života a o túto duchovnú kvalitu, o neustále zdokonaľovanie a očisťovanie vedomia sa musíme usilovať. Vysoká kvalita musí preniknúť do všetkých častí každodenného života. Každá zručnosť nech je naplnená vysokou kvalitou, pretože v tejto vysokej kvalite premieňame a očisťujeme svojho ducha.
Už je to päť rokov, čo spolupracujete. Z vašej práce je zrejmá skutočné upriamenie ku kvalite. V mene tejto kvality vás pozdravujem. V jej mene vám ďakujem. Dnešný večer je dobrým večerom, plným povznesenej nálady, a v tom sa odráža aj vysoká duchovná kvalita. Nezabúdajme na túto hodinu vzájomnej priateľskosti. Nezabúdajme, aká blízka je budúcnosť a aká veľká je naša zodpovednosť voči tejto budúcnosti. Nebudujme si budúcnosť ako nejasnú abstrakciu. Budujte budúcnosť tu ako najjasnejšiu reálnosť. Veď vy všetci ste pracovníci budúcnosti, a preto je každý z vás zodpovedný za budúcnosť; a my všetci sme za ňu rovnako zodpovední. V tejto radostnej zodpovednosti vás pozdravujem a verím vo váš úspech.
Nikolaj K. Rerich
Svjatoslav N. Rerich – Portrét akademika N.K.Rericha
