O temných sme už toľko hovorili, že by sme mali povedať, čo je základný rozdiel medzi Kristom a Antikristom, tak nazývaným dobrom a zlom, alebo dokonalosťou a nedokonalosťou, alebo ešte bližšie povedané: materializmom a idealizmom. Čo bola Luciferova vzbura? – Chcel zostať v medziach planéty a legenda o Kniežaťu tohto sveta je celkom správna. Začal okolo seba zhromažďovať duchov, spokojných s pozemskou aurou. Aby si udržal svojich stúpencov, začal pred nimi rozvíjať možnosti zeme, pričom niekedy celkom zručne napodobňoval protiklady z druhej strany. O zázrakoch Antikrista by sa dalo povedať: „Načo nám je vedomie o budúcnosti, keď vám môžem ukázať sily zeme!“ Ale medzi jeho nasledovníkmi nikto nepovie, keď bude opúšťať zem: „Vzostupujem, Pane.“ Ale budú sa triasť, keď sa odtrhnú od lesku zeme.
Je pravdou, že Lucifer bol krásny a svojím spôsobom dával ľuďom poznanie pozemského lesku. A aj naše Bratstvo mu vďačí za svoju existenciu.
Ale bez neho by neexistovala žiadna jednoznačná hranica medzi zemou a astrálom. Bez neho by sa musel postupne zotrieť rozdiel medzi životom na zemi a v astrálnom svete, čím by sa vteleným duchom dala pohyblivosť hmoty. Ale staroveký Knieža Sveta, naopak, pripútal hmotu ku kôre planéty, ktorú obýval. Ako planetárny duch poznal útroby Zeme, ale jeho klam spočíva v neochote spolupracovať s inými planétami. Práve to dalo svetu Krista.
Kým Lucifer vyzdvihuje svetlo zeme, Kristus poukazuje na krásu celého Vesmíru. My Hovoríme: „Nech horí svetlo Luciferovo, ale za ním sa neskryje veľkosť iných ohňov.“ Nebojíme sa vysloviť jeho meno. Vieme o jeho existencii.
My Hovoríme: „Tvoja cesta nemôže zavŕšiť osud Zeme, pretože len spoločenstvom s druhými svetmi sa obnoví život tvojho príbytku. Tvoje skaly sa rozpadnú a kde bude tvoj trón? Večný život a večná zmena nám dáva večný domov. Kristus sa nelíšil od tvojich služobníkov, ale ukázal prospešnosť pohybu za hranice zeme.“
Kristus povedal: „Môžem stráviť noc na prekrásnej zemi, aby som mohol pokračovať vo svojej ceste. Ale, Hospodár zeme, zadrž svojich sluhov, aby Mi pri východe slnka nebránili pokračovať v ceste.“ Tak sa jeden nadchýňa hmotou, druhý pokračuje do svetov možností Svetla. Kristus buduje večný pohyb.
Kristus hovorí: „K čomu je jedna zem, keď sú súdené všetky svety?“ – Takto buduje správnu cestu ľudstva, keď široká spolupráca položí nasledujúcu zmenu.
Zo Zápisov Eleny I. Rerichovej, 22.5.1924
N.K.Rerich – Kristus v púšti (Христос в пустыне, 1933)
