Tak hovoril Zaratustra: „Mám rád ľudí“

Zaratustra žil pred 6-tisíc rokmi, hovorí Mahátma M.


„Nechcem z vás zhromaždiť ako stádo a nechcem byť pastierom stáda; Zaratustra hľadá niekoho, kto by s ním budoval. Zaratustra hľadá tých, ktorí by s ním zbierali úrodu a oslavovali. Čo môže vytvoriť so stádami, s pastiermi, s neživými?“

Takto hovoril Zaratustra. Ľudia mu však nerozumeli, pozerali naňho a smiali sa. Vtedy Zaratustra zosmutnel a povedal svojmu srdcu: „Nerozumejú mi, myslia si, že som vtipkár a vysmievajú sa mi so strašnými žartami a tak smejúc sa, ešte ma i nenávidia. Ešte nie som ústami pre tieto uši.“

A odišiel z mesta, ktoré sa nazývalo Pestrá Krava, pretože tam všetko len žulo, prežúvalo a vychutnávalo. Cestou stretol starca pustovníka, ktorý ho varoval: „Chceš niesť oheň do dolín? A ty sa nebojíš trestu za podpaľačstvo? Áno, spoznal som Zaratustru. Jeho oči sú čisté a na jeho perách niet žiadneho protivenia. Čo však chce Zaratustra – prebudený – medzi spiacimi?“

– „Milujem ľudí,“ odpovedal Zaratustra.

V tom čase sa udialo to, že niektorí ušľachtilí učedníci v lese navštívili Zaratustru a požiadali ho, aby im odovzdal zo svojej múdrosti. Zaratustra splnil ich prosbu a všetko, čo povedal, oni starostlivo pozbierali a zapísali do štyroch Evanjelií, z ktorých prvé bolo „Zaratustrov Pohľad na Ľudské Srdce a Ľudský Život“, druhé – „Miesto Zarathustrovo, jeho protiklad k existujúcej kultúre“, tretí – jeho „Učenie o Budúcnosti a pre Budúcnosť“, štvrté a posledné – „Zúčtovanie s Minulosťou“.

„Pripravení,“ hovoril Zaratustra, „musíte prísť do môjho Chrámu a k Novému Poznaniu. Ste ľudia starej viery, tisícročnej kultúry, ste naložení, podobne ako ťava ťažkým bremenom tradícií, ktoré trpezlivo beriete na seba a ťaháte Púšťou Života.

Takto bude prebiehať vaša Premena:

Najprv sa staňte levom, pánom púšte života, bojujte s veľkým drakom, ktorý vám doteraz zakazoval ísť novou cestou a budovať nové hodnoty.

S hrdosťou, prísne postavte na miesto strašného „Ty musíš !“ – niečo lepšie: „Ja chcem !“

A teraz, keď ste silou leva získal slobodu novému, vlastnému tvoreniu, premeňte sa z leva na dieťa. Dieťa je nevinnosť a zabudnutie, nový začiatok, hra, samo-kotúľajúce sa koleso, prvý pohyb, sväté „Áno!“ Až vtedy, kedy ste sa premenili tak, že z vytrvalého, trpezlivého ťažného zvieraťa ste sa stali levom a z leva nevinným dieťaťom – až potom ste prvýkrát povolaní priblížiť sa k Novému Poznaniu!“

Takto hovoril Zaratustra.

Potom priviedol svojich učeníkov späť do mesta, na Trh Života, kde predávali, oceňovali a chválili tí, ktorí stále vlastnili cennosti i všetci dobrodinci. Cieľom a výsledkom všetkých týchto dobrodení bol dobrý, zdravý spánok, pokoj s Bohom a s blížnym, odriekanie a blažený pocit duchovnej chudoby a k tomu všetkému i vychvaľovanie utrpenia a trpiacich.

A toto všetko viedlo k nedbalej radosti, farbe, sile, hrdosti, rozkoši; toto všetko znehodnotilo Tento Svet a vytváralo myšlienku iného, nadpozemského sveta – sveta mimo tohto sveta.

Zaratustra však povedal svojim učeníkom: „Moje Ja ma naučilo novej hrdosti, ktorej učím ľudí: Už viac nezahrabávať hlavu iba do piesku Nebeských Vecí, ale nosiť ju slobodne, prislúchajúcu Zemi a budujúcu Zmysel Zeme !“…

Zo zápisov E.I.Rerichovej

N.K.Rerich – Zoroaster, 1931 (Зороастр)
0

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.