„Život ducha je životom v duchu, ale nie v tele a nie telom. Všetko telesné nie je z ducha. Najbližšie k duchu je myseľ. Duch myslí prostredníctvom svojich energetických tiel (schránok). Mozog je aparátom ducha. Telo a všetky schránky sú jeho nástrojmi a prostriedkami, to znamená vodičmi. Ale on je nad všetkými nimi, ich najvyšší správca a pán, ich vedúci a vládca. Moc patrí jemu, ale nie schránkam. Tendencie a sklony sú prvkami kryštalizovaných energií nahromadených vôkol zrna ducha. Pôsobia svojimi ohňami, podnecujúc ducha k tomu, čo v sebe nazhromaždil pre budúce prejavy. Ak sú nahromadenia dobré a ohňe čisté, je to prospešné pre ducha, ktorý ich nazhromaždil. Ale ak nazhromaždené prvky nezodpovedajú vyšším snahám ducha a ťahajú ho späť alebo nadol, tendencie minulosti treba prekonať alebo paralyzovať. To je možné len za podmienky, že oheň upriamenia smerujúci nahor prevyšuje ohne kryštalizovaných energií v aure. Zápas s minulosťou v sebe, ktorá vychádza z hmly minulých čias, je významnou stránkou v živote vzostupujúceho ducha. Tendencie, sklony a návyky vychádzajú z hĺbky ľudskej podstaty. Všetky pochádzajú zo starodávneho človeka v nás. Lunárna nevyhasnutá podstata má za sebou milióny rokov existencie a vykoreniť lunárneho človeka v sebe nie je ľahká úloha. Preto je naznačená cesta ohnivej jógy. Ohne otvárajúcich sa centier, transformujúce ľudský organizmus, spaľujú lunárne dedičstvo a nahrádzajú ho slnečným.
Slnečná cesta je predurčená ako protiklad lunárnej cesty ducha. Duch je oheň. Slnko je stredobodom priestorového ohňa pre náš systém. Preto – cesta človeka vedie k Slnku. Magnetizmus Mesiaca je však veľký. V ňom je sústredená minulosť človeka. Mŕtva planéta vysiela svoje zhubné lúče na Zem, priťahujúc a vťahujúc do svojej obežnej dráhy všetko a všetkých, ktorí sa odvracajú od lúčov Svetla, od slnečnej cesty ducha. Lunárny Kužeľ – je apoteózou víťaznej tmy a miesto pobytu padlých vedomí. Je to kráľovstvo duchov temnoty, Marakara. Preto je cesta Slnka a cesta lunárnej dráhy hlboko symbolická. Preto je boj s lunárnym dedičstvom vnútri bojom svetla s temnotou. Preto je lunárna reflexnosť, inertnosť a bezvôľa ukazovateľmi lunárnych ciest. Medialita, psychizmus a akékoľvek bezvôľové ponorenie sa do náručia nižšieho astrálu je ponorením sa do tmy a znakom pádu ducha. Vôľová energia, napätie, zápas, usilovanie o víťazstvo – to sú znaky slnečnej cesty. Doktrína napätia je doktrínou života, pretože Najvyššie napätie energií sa prejavuje v Slnku. No mesiac je mŕtvy a napätie jeho magnetizmu je napätím fluíd smrti. V rozkladajúcom sa tele človeka prebieha tiež podobný napätý život, život smrti a rozkladu. Ale toto napätie je konečným triumfom síl rozkladu a smrti nad silami života. My Hovoríme o napätí síl života, ktoré sú tvoriace, budujúce a svetlé. Človek v sebe môže pozorovať prítomnosť týchto dvoch druhov energií: energií života a tvorenia a energií smrti a ničenia. Jedny sú ohnivé, slnečné, druhé – lunárne. Zjednocovacím symbolom prvých bude ohnivá vôľa ducha, druhých – lunárna bezvôľa a úpadok ducha, involúcia, a za nimi – konečný rozklad a smrť.
Slnečná ohnivá cesta je cestou vôle, rastúcej v boji za Svetlo. Lunárnu omráčenosť strnulosti, bezvôle a stagnácie musí človek prekonať v sebe. Zápas je každodenný a vytrvalý. Dopúšťajte sa chýb, blúďte, ale v činnosti, ale uplatňujúc horlivo svoju energiu. V horlivej činnosti sa oddelí dobré od zlého, no v bahne močiarnej strnulosti čaká na ducha len rozklad, ktorý ho obklopuje svojimi lepkavým a pevným objatím. Hovorím: „Konajte. Horlivo, odvážne, slnečne, upriamujúc sa k Najvyššiemu, čo máte. Bojujte za Svetlo, bojte sa pokojnosti a zo všetkého najviac sa bojte bezvôle. A horlivo sa snažte nahradiť reflexívnosť svojich činov vôľovou vedomou činnosťou.“ Človek minulosti neustále vystupuje do popredia vo vašom vedomí. Treba ho zmeniť, treba ho nahradiť vedomím bojovného ducha, ktorý v utvrdení svojej ohnivej vôle našiel ďalšie oslobodenie z pút minulosti.“
Hrany Agni Jógy. 1956:691, 1. október.
N.K.Rerich – Ilja Prorok (Илья Пророк, 1931)
