„Krásna, Odvážna a Prísna Tvár Učiteľa naplnila moju dušu a odvtedy žila a žije v mojom srdci ako Najvyšší Ideál, ako Najvnútornejší Sen – až do stretnutia, najprv ako Tvár Nadpozemského Nirmanakáji, potom vo fyzickom tele v Londýne.
Celý svoj život som zasvätila službe Tomu, Ktorý sa všetkého vzdal a prijal všetko – veľké bremeno Hrdinstva pozdvihnutia vedomia a rozšírenia vedomia v duchu ľudstva a tým prejavil spásu Sveta.
Po mnohé stáročia a tisícročia som s mimoriadnou láskou milovala túto Majestátnu Tvár, tento neprekonateľný Um a Srdce, ktoré sa sebaobetovali, aby ľudstvo priviedli na cestu k Vyššiemu poznaniu založenému na Ohnňoch Srdca!“
Z listu E.I.Rerichovej – B.N. a N.I.Abramovcom, 17.11.53 ( 1951 -1955)
Elena I. Rerichová a Učiteľ M.
