…Nepochybne je ťažké odžívať nahromadeniny karmických následkov, ale práve to nás najskôr privedie na cestu slúženia ľudstvu. Odpovedzte si úprimne – neviedli vás tieto rany osudu k hľadaniu ciest skutočného svetla? Nerozšíril dotyk strašných rán skutočnosti vaše vedomie a nepomohol vám prekročiť zaužívané hranice myslenia? Myslím si, že nakoniec požehnáte tento svoj život, ktorý vám otvoril životodarný Prameň. Nepociťujete azda radosť z prehĺbenia svojho vedomia do problematiky Bytia, radosť z nového pochopenia zmyslu života, radosť z duchovnej tvorivosti?
Aj veľkosť a lásku medzi protikladnými počiatkami treba považovať za prejav kozmického zákona. Lebo vskutku duchovne mŕtvy je ten, kto je zbavený tohto božského ohňa oduševnenia a tvorivosti, ktorý do nás vložil kozmický príkaz Bytia. Nanešťastie, dodnes ešte stále neexistuje pravdivé pochopenie tohto mocného základu kozmického budovania. Ľudia zabudli, resp. nechcú uznať veľký kozmický význam lásky. Materializmus našej doby zredukoval lásku na úroveň fyziologickej funkcie. Láska sa v našej dobe chápe nanajvýš ako psychologický jav.
Ak by sme si však opäť uvedomili kozmickú podstatu lásky, začali by sme hľadať jej vyšší prejav, prebudenie všetkých vyšších emócií a tvorivých schopností. Práve v tomto prebudení spočíva hlavný cieľ, hlavný zmysel lásky.
Láska je jediná tvorivá sila. Na vyšších úrovniach Bytia sa všetko tvorí mysľou, avšak pre oživenie týchto myšlienkových obrazov sú potrebné dva počiatky, spojené kozmickou láskou. Vôkol základných pojatí dvoch Počiatkov sa nahromadilo veľa nedorozumení. Náboženstvá, najmä kresťanské, sa v mnohom prehrešili proti najväčšej Sviatosti Kozmu tým, že znevážili manželstvo a ponížili ženu opovrhovaním láskou a hlásaním sľubu celibátu alebo mníšstva – tejto duchovnej biedy akoby vyššieho dosiahnutia človeka!
Tento nesmierny fanatizmus mal vážne dôsledky, medzi ktorými bolo umŕtvovanie tela tým najmenším zlom. Spomeňme si na všetko zločinné pokrytectvo, na všetky ohromné pohlavné zvrátenosti a zločiny, ktoré vznikli na základe týchto zákazov a odsúdení, idúcich proti Kozmickému Zákonu.
Úplne nepochopené sú aj slová Krista: „Každý, kto sa pozerá na ženu, už s ňou v srdci cudzoloží.” Tieto slová treba chápať vo svetle onoho kozmického zákona príbuznosti duší a zákonného manželstva, o ktorom som už písala. Správne spojenia poskytnú ľudstvu nevyhnutnú rovnováhu.
Nesmierne cudzoložstvo je práve tým, čo rozvracia ľudstvo a ohrozuje celú planétu zničením. Správne pochopenie veľkej sviatosti, úcta k ženskému počiatku prerodí svet. Ľudia musia pochopiť božskosť lásky v jej najvyššom prejave a hľadať jej obrazy tu na Zemi. A samozrejme, aj samotné potomstvo, ktoré je plodom lásky bude oveľa vyššie ako potomstvo náhodného pohlavného styku. Preto je manželstvo, uzatvorené len kvôli potomstvu mrzkým a bohorúhavým javom.
Musíme mať stále na pamäti, že človek je predurčeným tvorcom sveta, preto sa všetky druhy tvorivosti musia prejaviť jeho duchovnou podstatou, čo je možné len pri vzplanutí vyššej lásky.
Iba láskou sa v človeku odhaľujú všetky skryté ohne, preto v základe každej tvorby spočíva veľká príťažlivosť, veľká láska. Všetko na svete závisí od lásky a je ňou udržované. Láska musí viesť k vyššiemu pochopeniu.
Aký nádherný je Obraz Matky Sveta! Koľko krásy, sebaobetovania, tragiky je v tejto majestátnej Podobe! Nasmerujte svoje srdce k Vyššiemu a do vašej duše zostúpi radosť a planutie. Všetka ľudská tvorivosť, všetky mystické vytrženia sú výsledkom tej istej zjavnej alebo skrytej lásky. A pamätajme, že pre čistého je všetko čisté.
Jedného dňa napíšete nádherné hymny na Závoj Matky Vesmíru, žiariacemu všetkými farbami dúhy, všetkými radosťami bytia a mohutnou tvorivosťou. Lebo niet života, niet prejavu ducha bez Matky Vesmíru, Veľkej Matky všetkého jestvujúceho.
Postavenie ducha a hmoty do opozície vyvolalo v zaostalom vedomí barbarské chápanie hmoty ako niečoho podradného, zatiaľ čo v skutočnosti hmota a duch sú jedno. Duch bez hmoty nie je ničím a hmota je len vykryštalizovaným duchom. Prejavený Vesmír nám vo svojej viditeľnosti a neviditeľnosti prejavuje len nespočetné aspekty žiarivej matérie, od najvyššej po najnižšiu. Kde nie je matéria, tam nie je život.
Teda horte duchom a srdcom…!
Elena I. Rerichová. List. 9. jan. 1935
N.K.Rerich – Matka Sveta (Матерь Мира, 1924)
