„…Prijali ste Volanie, ktorým je plná prvá kniha Učenia Života a viete, že volanie lásky prináša odpoveď Milovaného. A táto odpoveď vás poukazuje na uskutočnenie hrdinstva v živote. V nasledujúcich knihách Učenia sú ukázané všetky stupne, ktoré musíte prejsť, aby ste sa priblížili k Milovanému.
Koľko krásy a radosti spočíva v živote, ktorý si dal za cieľ spoluslužbu so Silami Svetla pre spoločné dobro!
A táto radosť spočíva predovšetkým vo veľkom oslobodení sa od pripútanosti k maličkostiam života, ktoré nevyhnutne prichádza, ak sa vo vedomí ustanoví neustále pamätanie na vyvolený Ideál a v srdci horí plameň oddanosti a vďačnosti Tomu, ktorý vás Pozval…
…Pretože Volanie Veľkého Učiteľa je Volaním Lásky.
Keď ste si vybrali túto cestu, pozor na odbočenie z nej, nič iné ako rozklad sa nepodarí. Je veľa ľudí, ktorí z túžby pochopiť čo najviac, ženú sa za zmenou rozličných ideálov, iných Učení. A táto honba za novým v nich prerastá do akejsi choroby, do akéhosi duševného či náboženského opájania.
Potrebujú počuť stále niečo nové, len aby zažili dočasné nervové vzrušenie a akonáhle jeden vzrušujúci vplyv vyschne, sú pripravení na ďalšie vzplanutie. Toto je druh rozumového opájania sa a tu aj všetky dosiahnutia končia …
… Upriamenie na Jediný Obraz je potrebné najmä pri prvých stupňoch. Pretože len položením pevných základov môžeme ku našej stavbe pridávať bez uškodenia ornamenty, ktoré môžeme nájsť v iných Učeniach.
Tiež by sme si nemali myslieť, že hrdinstvo (vzostupu) má spočívať v niečom nezvyčajnom a má byť vykonané za nejakých špeciálnych podmienok a nie na mieste, na ktoré nás postavil osud. Skutočne veľký je čin vnášania Učenia do života každého dňa, v rozdávaní radosti a presvetlenia ľuďom vôkol nás a tým, ktorých stretávame.
V Bhagavadgíte sa hovorí – „Človek dosiahne dokonalosť vytrvalým plnením svojej dharmy (svojho dlhu).“
Takže upevňujme svojho ducha v neúnavnej práci na sebazdokonaľovaní sa pre blahodarné pôsobenie na ľudí vôkol nás, v radostnej pripravenosti uplatniť svoje sily tam, kde sa prejavila príležitosť … “
Elena Rerichová. Úryvok z listu. 3.7.1935
Eno Guyo Dya – tiež známy ako En-no Ozunu, En-no Otsunu, známejší ako En-no Gjódža (634 – po 700) – veľký japonský askéta, zakladateľ pustovníckeho hnutia šugendo, kanonizovaný ako bódhisattva pod menom Jimben Daibosatsu.
V životopise tohto japonského svätca sa uvádza, že ako prvý učil a žil s vierou v Troch Pokladoch. Mohol chodiť po mori, lietať v horách, znovuzrodiť sa ako fénix a robiť ďalšie zázraky. Získal prezývku gjódža (pustovník), pretože väčšinu svojho života strávil meditáciou v horách. Existuje legenda, že na vrchole hory Mi-No En-no Gjódža údajne stretol Nágardžunu a komunikoval aj s bódhisattvami a Budhom Vairočanom. V neskorších legendách sa už objavuje ako bódhisattva.
