Elena I. Rerichová. O Radosti
„Svojim vnútorným zrakom si predstavujem mnoho, mnoho mladých tvárí; mnoho jasných, plameňom jagajúcich sa mladých očí a chce sa mi rozprávať im všetkým o Radosti.
Nie však o tej Radosti, ktoré je nezmyselná a pochabá, ktorá núti človeka skákať, poskakovať a nevedomky mykať nohami, ale o Múdrej Radosti, o Radosti – z uvedomenia si Krásy Bytia.
Niektorí povedia: „Môžeme hovoriť o radosti dnes, keď je všade vôkol toľko žiaľu, hrôzy a krvi a na celom svete vládne také napätie?“
Áno, nielenže môžeme, ale musíme, pretože podľa starého čínskeho príslovia: „Radosť je osobitá múdrosť“ a ten, kto pozná podstatu vie, že nikdy nie je dôvod na smútok a skľúčenosť, pretože všetko je pominuteľné a nad čím plačeme dnes, nad tým sa zajtra zasmejeme. Veď aj každý strom sa odieva do kvetov v radosti, ale keď zhodí listy, nesmúti a pamätá na jar.
Radosť vytvára vôkol nás zvláštnu atmosféru, ktorá k nám priťahuje srdcia a následne nám prináša i šťastie, lebo je také prirodzené, keď človek odpovedá úsmevom na úsmev a uteká od zachmúrenej, nešťastnej a nahnevanej tváre.
Radosť od nás odháňa každý náznak skľúčenosti, ktorou človek vždy stráca to málo, čo mal k dispozícii predtým, pričom Radosť je Novou Cestou, poskytujúcou nové príležitosti.
Svetlá Radosť, ako lampa v tme, rozptyľuje všetky stiahnutia a zatemnenia srdca.
Keby bolo možné odfotografovať duchovný stav skľúčeného človeka a človeka naplneného Radosťou, vôkol prvého by sme videli sivý závoj, zatiaľ čo vnútorná radosť druhého by ho obklopila jasnými žiarivými tónmi. A aká škoda, že ľudia sa Radosti často obávajú, dokonca sa od nej odnaučujú a svoje myslenie tak zahaľujú do stagnácie a tmy.
Radosť možno prirovnať k silnému Magnetu, pretože práve tak, ako magnet priťahuje ku sebe srdcia a poskytuje svojmu nositeľovi impulz k životu a odolnosť voči všetkým druhom nepríjemností a prekážok; zatiaľ čo skľúčenosť plodí slabovôľu a vrhá človeka do priepasti….
Radosť plodí dôveru. Radosť pomáha vzájomne sa posilňovať. V Radosti Ducha nie je miesto pre sebaľútosť a dobre si pamätajte, že mnohé, dokonca aj blízke a nádherné príležitosti, sa rozkladajú ľudským sťažovaním sa, ktoré sa rodí zo sebaľútosti.
Radosť ducha naopak vytvára neochvejnosť a vytrvalé upriamenie napred, vždy napred. (Vieme si napríklad spomenúť na čo len jediného hrdinu so skleslou a nerozhodnou tvárou?)
Je potrebné, aby sa mladé srdcia zapálili Radostným Hrdinským Činom, ktorý môže premeniť celý ich život, nepozorovane dokonca aj nimi samými. Ale nie v skľúčenosti, nie v pochybnostiach či upodozrievaní sa treba vydať na túto cestu hrdinstva, ale v Radosti z budúcna, v Radosti uvedomenia si možnosti niekomu, niečo odovzdať.
Radosť dáva človeku zvláštne schopnosti, ktorých príčiny veda zatiaľ nezistila. Napĺňa človeka akýmsi osobitým svetlom, ktoré pôsobí aj na iných. Možno napríklad pozorovať, že keď človek, ktorého celá bytosť je preplnená Radosťou, vstúpi do miestnosti, kde sedí niekoľko skľúčených ľudí, atmosféra clivosti sa odrazu akosi rozptýli a dovtedy skľúčené postoje ľudí sa osviežia, ich zachmúrený pohľad sa rozžiari a pery sa zvlnia do úsmevu.
Kde hľadať dôvod tejto premeny? Mali by sme venovať viac pozornosti vplyvu našich myšlienok a pocitov na naše okolie. Či aj z takéhoto príkladu nie je jasné, že príčina spočíva vo vnútornej duchovnej rovnováhe príchodzieho človeka, t. j. že človek plný Radosti Bytia vlastní obrovskú vitálnu silu a energiu, ktorá sa okamžite prenáša na ostatných…
Ale ako je napokon možné udržať si v sebe neustálu Radosť napriek všetkému utrpeniu?
Existuje staré orientálne príslovie, ktoré hovorí: „Udržuj v sebe radosť počas jednej hodiny rána a udrží sa v tebe po celý deň“.
Zamyslime sa nad tým hlbšie. Veď v skutočnosti všetko to, čo nás môže ráno vyviesť z rovnováhy – zle vyžehlená blúzka alebo zle uviazaná kravata – sú tak plytké a bezvýznamné veci, že nestojí zato upadať kvôli takýmto maličkostiam do podráždenia, kvôli ktorému je nutné trápiť sa celý deň.
A ak si uvedomíme, že podráždenie spôsobuje v tele tvorbu zvláštneho jedu, ktorý ničí telo po celý život, tak pochopíme, že všetky tieto maličkosti nemajú tak vysokú cenu, ako náš duch a zdravie nášho tela. Veď stačí malé úsilie vôle, nepatrné napätie, jedna myšlienka uvedomiť si, že sme vyššie a sme silnejší ako tieto drobné okolnosti a takto sa dostali do rovnováhy. Potom i nám samým bude smiešne a zároveň sa budeme hanbiť pri pomyslení, že sme na takéto malichernosti vynaložili toľko energie, energie, ktorú teraz tak veľmi potrebujeme. Podľa akýchsi nepísaných znamení už teraz cítime, že všetko, čo sa dnes vo svete deje, nás približuje k dôležitým termínom.
Musíme sa pripravovať na budúcu prácu v úplne novom prostredí, musíme sa pripravovať na službu pre dobro.
Naše srdce musí vždy radostne znieť na všetko, čo je okolo nás; musí sa naplňovať vedomím potreby dávania – nezištného dávania, plného lásky, dávania s jedinou myšlienkou konania hrdinstva, pomáhania Svetlým Silám, stojacim na stráži celého ľudstva. A keď sa naše srdce naplní svetlým znením, vtedy k nám príde Radosť, pretože zdrojom Radosti – je Srdce.
Dnes celé ľudstvo stojí prahu Nového Sveta. Staré základy sa rúcajú. Prežité predstavy miznú. Prichádzajú určité vzostupy, nové posuny, ktoré si ešte mnohí neuvedomujú, ale sú už nejasne vnímateľné a znepokojujúce. Potrebnú rovnováhu dnes môže poskytnúť len pokoj, trpezlivosť a len Radostné Vedomie nového, blížiaceho sa, dôležitého.
Pre takýto čas sú ťažkosti nevyhnutné, ťažké dni sú neodvrátiteľné, pretože dochádza k intenzívnemu vytláčaniu jedných energií inými, Novými a Svetlými. Tmu nahrádza víťazstvo ducha.
Ako by sme nemohli vyjsť v ústrety tomuto času a so slávnostnou Radosťou a Radostným Upriamením pomôcť tomuto novému duchovnému budovaniu?
Preto si v sebe neúnavne udržiavajme zmysel pre upriamenie sa do budúcnosti a nech v každom mladom srdci vedomého ochrancu Svetla neprestajne znejú slávnostné zvony Radosti v očakávaní Prekrásneho Sveta, ktorý už nečujne prichádza, oprávneným a vytrvalým krokom.
Svety sa dnes rúcajú, tróny padajú, mnohé popredné osobnosti miznú z povrchu Zeme. Všetky národy napínajú svoje sily a približujú sa veľké, hrozivé časy. Všetky završujúce sa udalosti, ktoré na prvý pohľad zdanlivo nesúvisia, majú v skutočnosti hlbokú vnútornú súvislosť. Toto všetko bolo pripravované ľudstvom po stáročia a hľa, teraz všetko ostro vychádza na svetlo sveta.
Pravdepodobne budete svedkami mnohého neočakávaného a neobyčajného, pretože Kozmická Rovnováha ešte zďaleka nie je nastolená. Každý kto môže, musí v tomto Veľkom boji Svetla a tmy pomáhať. Určite táto pomoc nebude spočívať v divokých piesňach, pokrikoch a zvadách, ani v nečistých zábavách, ale v zachovaní Upriamenia ku Svetlu, v čistých myšlienkach a v vznešenej Radosti z toho, čo prichádza, lebo vždy dúfame, že v každom mladom srdci horí úprimná túžba pomôcť Vlasti – v Radosti Ducha. Vlasť čaká a prijme radostný dar srdca!
Preto moji mladí priatelia, buďte radostní a pamätajte, že prúdy radosti napĺňajú oceán myšlienok Nášho Stvoriteľa a že vy, vlievajúci kvapky radosti do ľudských duší, prinášate obetu Stvoriteľovi Svetov.“
Článok v časopise“Úsvit“ (Charbin), č. 316, 22. novembra 1939.
N.K.Rerich – Madona Oriflama (Мадонна Орифламма, 1932)
