V Londýne, dňa 8. mája 1891, vo veku 60 rokov, vo svojom pracovnom kresle, potichu skonala Elena Petrovna Blavatská. Posledné riadky napísané jej rukou boli slová o Rusku.
V ten deň v Indii veľmi bohato rozkvitali biele lotosy, preto sa deň odchodu Blavatskej dodnes nazýva „Deň Bieleho Lotosu“.
Veľký Učiteľ povedal – „Blavatská jediná vedela“ a našou úlohou dnes a v budúcnosti je postaviť úctu k tejto veľkej žene-mučeníčke na náležitú úroveň. ( Listy E. I. Rerichovej, 06.05.34).
Každá doba má svoje vlastné tajomstvo. Takýmto neuchopiteľným prejavom devätnásteho storočia bola Elena Petrovna Blavatská. Uverejnenie Jej listov, rovnako ako listov Kozmických Učiteľov, prinieslo nové a jasnejšie svetlo na túto výnimočnú osobnosť. Napriek tomu, že od odchodu madam Blavatskej z tohto života uplynulo niečo vyše sto rokov, Jej meno si zachováva svoju príťažlivú silu.
Kto jediný neobvinil Blavatskú z rúcania najrôznejších základov! Cirkevní neprajníci ju obviňovali z toho, že rozvracia náboženské a duchovné základy. Na opačnom póle ideologickej konfrontácie videli materialisti v Blavatskej propagátorku spiritualizmu a mágie, ničiteľku vedeckého materializmu.
Našli sa dokonca aj takí, ktorí považovali Blavatskú za zakladateľku akéhosi kvázináboženstva, usilujúceho sa prebrať cudzie stádo. Napokon, aj spiritualisti spolu so šamanistami obvinili Blavatskú, že podkopáva ich vplyv.
Vskutku, veľké veci nikdy neprichádzali na ružiach a s hosanou. Učenie, ktoré priniesla Blavatská, hovorilo o duši a duchu človeka a v tomto zmysle sa stavalo proti jednostrannému materializmu a prebúdzalo v človeku upriamenie k Vyššiemu.
Blavatská však nevymyslela a neobjavila nič nové, čo by si nárokovalo byť novým „náboženstvom“. Základy vyslovené v jej knihách boli známe už mnoho tisícročí a slovom teozofia sa nazýval systém poznatkov a praktík viac ako dve tisícročia, počnúc epochou grécko-egyptskej dynastie Ptolemaiovcov.
Za motto Blavatskej bol vyhlásený odkaz maharadžu z Benáresu: „Niet vyššieho náboženstva ako Pravda“. Tento výrok apeloval na syntézu duchovnosti a bádavosti ľudskej mysle, ktorá prekvitala v starovekých civilizáciách, zjednocoval sily náboženstva a poznania. Blavatská nezatracovala ani náboženstvá, ani vedecké metódy poznávania.
Odstraňovala len odveké nánosy, poukazovala na ľudské slabosti a neresti, ktoré zdržiavali ľudstvo na ceste k Pravde. Pokiaľ svoje revolučné dielo zavŕšila temperamentným alebo nie úplne prispôsobivým spôsobom, možno si pripomenúť, v akých časoch zvádzala zápas a ako málo dôstojných pomocníkov mala pri všetkej ohromnosti toho, čo vykonala!
Pokiaľ ide o jej zápas s najrôznejšími nekromantmi a „mágmi“, tu sa ukázala ako vskutku očistný prúd, ktorý oslobodzuje alebo aspoň robí všetko pre to, aby ľudstvo oslobodil od nákazy čiernych kultov a špekulantov s okultizmom.
Kto bol ten Ideál, ktorému Blavatská zasvätila svoj život a ktorému by nepochybne venovala všetky svoje životy? Kto sú to Mahátmovia? V jednom príhovore k teozofom, štyri roky pred svojím odchodom napísala:
“Prv než ukončím, ešte niekoľko slov. Pýtajú sa ma: „A kto že ste Vy, že na nás hľadáte chyby? Ste človek, ktorý má spojenie s Učiteľmi a denne dostáva Ich utvrdenia? Ste azda taká svätá, nikdy sa nemýliaca a natoľko čestná?“
Na to odpoviem: Nie, nie som. Moja povaha je veľmi nedokonalá, mám veľa do očí bijúcich nedostatkov – a preto je moja karma ťažšia ako karma ktoréhokoľvek iného teozofa. To je – a tak to aj má byť – terčom pre mojich nepriateľov, ako aj niektorých priateľov, pretože sa už toľko mnoho rokov cítim pripútaná k stĺpu hanby a sotva sa s tým dá niečo robiť. A predsa čelím tejto skúške s radosťou. Prečo? Pretože viem, že napriek všetkým svojim nedostatkom som pod ochranou Učiteľov. A ak je to tak, dôvod je veľmi jednoduchý: za tridsaťpäť, ba a i viac rokov, od roku 1851, kedy som po prvý raz uvidela Učiteľa naživo a osobne, som Ho nikdy nezaprela a ani len v myšlienke som o Ňom nezapochybovala. Nikdy proti Nemu z mojich úst nevyšla žiadna sťažnosť ani reptanie a ani na okamih sa v mojej mysli neobjavili aj pri tých najťažších skúškach.
Od samého začiatku som chápala, čo sa dalo očakávať a čo som už povedala vyššie a čo nikdy neprestanem opakovať iným: len čo človek vstúpi na Cestu vedúcu do ášramu blahoslavených Učiteľov, posledných a jediných strážcov prvotnej Múdrosti a Pravdy, od tej chvíle naňho jeho karma dopadne celá a drví ho celou svojou váhou, namiesto toho, aby bola rovnomerne rozložená počas celého života. Ten, kto verí v to, čo vyznáva, aj vo svojho Učiteľa, ten toto prekoná a vyjde víťazne zo všetkých skúšok; ale ten, kto pochybuje, kto prejavuje malodušnosť a obáva sa získať to, čo mu po zásluhe patrí, tým, že sa pokúša uniknúť spravodlivosti, ten zakúsi neúspech.
Aj tak nemôže uniknúť karme, ale stratí to, kvôli čomu riskoval predčasné stretnutie s ňou. A práve preto, hoci ma karma tak neustále a nemilosrdne bila a používala mojich nepriateľov ako svoje nevedomé zbrane, som to všetko dokázala vydržať. Bola som si istá, že Učiteľ by nedovolil aby som zahynula, že On sa vždy zjaví v dvanástej hodine – a tak to aj skutočne bolo. Trikrát ma zachránil pred smrťou; naposledy takmer proti mojej vôli; kedy som sa opäť vrátila do tohto chladného, hriešneho sveta z lásky k Tomu, ktorý ma naučil všetko, čo viem, a urobil ma tým, čím som.
A tak konám Jeho prácu a plním Jeho pokyny, čo mi dalo levie sily, aby som odolala zdrvujúcim úderom – fyzickým i morálnym -, z ktorých jediný by stačil na záhubu každého teozofa, kotrý by zapochyboval o mohutnej ochrane. Oddanosť Tomu, ktorý mi slúži ako zosobnenie povinnosti, a viera v kolektívnu Múdrosť tohto veľkého, mystického a predsa skutočného Bratstva svätých ľudí – je mojou jedinou cnosťou a príčinou môjho úspechu v okultnej filozofii.“
Dnes sa meno Eleny Petrovny Blavatskej po mnohých rokoch zabudnutia, napádania a ohovárania zo strany síl vládnucej tmy opäť rozozvučalo v plnej sile. Na Jej počesť sa začali konať medzinárodné konferencie, sympóziá a semináre. Jej diela sa stali fundamentálnymi pre pozemskú západnú vedu.
Elena Petrovna stojí medzi tými Veľkými Nesmrteľnými Osobnosťami, ktoré prišli na túto Zem s Globálnym Poslaním – slúžiť Spoločnému Dobru ľudstva.
Jej život je Veľkým Hrdinstvom!
