Utvrdzujem, že všetko najcennejšie je vo vnútri vás. Nech starobylá formulka „Omnea mea mecum porto“ – „Všetko moje si nesiem so sebou“ (lat.), nadobudne pre všetkých nový význam. Veď vskutku v človeku je naozaj obsiahnuté všetko. Neúnavne a bez vyčerpávania rozmnožujte nájdený poklad, aby nezostal ležať ľadom. Buď rastie, alebo sa zmenšuje, pretože sa vyživuje ohňom ducha. Nech on je prvou starosťou, vždy a všade.
Hrany Agni Jógy. 1956, čl. 367
Pripútavať svoje vedomie ku dočasnej forme, v ktorej prebýva, je bez účelu a nezodpovedá duchu vecí a evolučnému predurčeniu človeka. Moje je len to, čo „mecum porto (lat.)“ nosím so sebou a len to, čo sa nosím v duchu – je moje navždy. Takto sa pútnik na ceste nekonečnosti učí rozlišovať skutočné, trvalé hodnoty ducha od pominuteľných javov a nachádzať slobodu od vecí v duchu.
Hrany Agni Jógy. 1958, čl.322 (245)
Hlavne treba byť pripravený na všetko, aj k tomu, že všetko opustíme a so všetkým sa rozlúčime, pamätajúc na to, že „Omnia mea mecum porto“ a na to, že to berie a odnáša so sebou duch. Je dôležité hlbšie pochopiť pominuteľnosť pozemskej prírody a vecí, aby sme sa od nich mohli ľahšie oslobodiť. Ťažisko života sa z dočasného prenáša do oblasti nadčasového a tam prebieha zbieranie prvkov nesmrteľnosti. Upevnime prevahu večného nad dočasným a neustále, vedome a postupne ju rozširujme a prehlbujme, aby sme mali s čím vstúpiť do sveta nadpozemského života.
Hrany Agni Jógy. 1960, čl.46
…Závet starovekej múdrosti… hlboký, ale doposiaľ chápaný iba navonok – „Omnia mea mecum porto“. Pri vyslovení tohto citátu sa zvyčajne myslí na veci, ktoré sa nosia alebo ktoré sa dajú vziať so sebou. Ale ten, kto to povedal ako prvý, mal na mysli vnútorné, neodcudziteľné vlastníctvo človeka, jeho akumulácie, ktoré zozbieral počas mnohých vekov a celkovú zložitosť psychofyzického aparátu človeka. Moje je iba to, čo je so mnou vždy a všade, na tomto i onom svete, neodňateľné a večné, odeté do dočasných obálok. V takomto chápaní sa staroveké príslovie stáva úplne iným.
Hrany Agni Jógy. 1961, 211.
„Nezhromažďujte si poklady na Zemi…“, lebo tieto poklady sú odňateľné, ale „zhromažďujte si poklady v Nebi…“, lebo duchovné poklady alebo duchovné akumulácie nie sú odňateľné ani životom, ani smrťou. Aká veľká múdrosť a najhlbšie poznanie sa skrýva v týchto Závetoch! Práve neodňateľnosť duchovných akumulácií predstavuje ich hodnotu a význam. Ten, kto povedal „Omnia mea mecum porto“, mal na mysli toto a vedel, že to, čo má vo svojom vnútri, v Čaši, nesie so sebou vždy, všade, vo všetkých Svetoch. Akumulácie Čaše tvoria skutočné, večné a nepominuteľné vlastníctvo ducha. A keď sa všetky jeho upriamené úsilia sústredia na zbieranie týchto skutočných pokladov, jeho cesta je jasná a priama. Predstavte si najbohatšieho miliardára na smrteľnej posteli a uvedomte si, že ak je duchom chudobný, vstúpi do Nadpozemského Sveta ako žobrák napriek všetkým svojim miliardám. Stáli za to zhromažďovanie, keď na konci koncov nemožno s ničím zostávať?!
Hrany Agni Jógy. 1972, čl.374 (Guru).
