„Áno! Áno! Vlastnými nohami kráča človek po zemi. Niekto prichádza, niekto odchádza a niekto vo svojom vedomí prežíva údery života a bolesti. Karma je osobná, aj keď existuje silný zväzok s blízkymi ľuďmi, vždy ju prežívame individuálne. Prejav osamelosti je údelom človeka. Preto sa človek musí naučiť stáť na vlastných nohách. Treba sa učiť čerpať silu zvnútra, pretože ani Učiteľ Nedokáže slabého ducha urobiť silným, ak v ňom niet žiadnych akumulácií. Môže ho podporiť a posilniť, ale len na chvíľu. Aj dieťa sa naučí chodiť samostatne. Učiteľ preto často Ponecháva žiaka jeho vlastným silám a Pozoruje, či dokáže ustáť. Je totiž ľahké zameniť oheň, ktorý nám prepožičiava Učiteľ, za svoj vlastný a predstaviť si, že sme silní. Neexistuje horší prejav, ako zdanlivosť našich vlastností. Maľovaný hrdina nie je vhodný pre život. Preto sa nafúkanosť zameňuje za jednoduchosť a domnelé vlastnosti za skutočné. Všimnite si, že všetko, čo človek dosahuje, musí dosiahnuť samostatne. Samozrejme, že oporou je Učiteľ a môžeme sa o neho oprieť. Nie je to však poloha, o ktorú sa každý podvedome usiluje. Pokyn jógy znie – všetko sám, všetko vlastným úsilím, všetko samostatne. Slepec potrebuje stáleho sprievodcu, ale kto by chcel byť nestále v pozícii bezmocného slepca? Je treba sa učiť nezávislosti a samostatnému konaniu s plným vedomím zodpovednosti.
Keď dávame Pokyn, Nevedieme za ruku. Roky osamote čakajú priekopníci na prejavenie Vyšších Síl. Je treba prejsť i skúškou osamelosti – akoby sám, akoby bez ochrany, akoby bez podpory. Hrdina osamelou silou ducha stretáva príšery v rôznych podobách a formách, ktoré sa ho snažia zastrašiť, odlákať ho a prehradiť mu cestu. Ak sa budeme príliš opierať o Učiteľa, táto okolnosť nás pripraví o možnosť uvedomiť si silu vlastného ducha. Je treba sa s tým zmieriť a prijať cestu osamotenia. Musíme sa naučiť bojovať v osamení. Zo životného zápasu treba vyjsť ako víťaz. Aby sme sa stali pánmi svojho vlastného mikrokozmu, musíme sa naučiť konať rozhodne, odvážne a múdro, s osobnou zodpovednosťou a samostatne. Inak sa nedostaneme zo stavu detstva ducha. V zákrutách a na miestach s veľkým nebezpečenstvom vás Učiteľ Upozorní a Podporí, ale aj tieto úseky cesty je treba prejsť vlastnými nohami a vlastnými silami. A akým prospechom pre idúceho je to, že všetko za neho urobí niekto iný? Ako môže získať potrebné skúsenosti a znásobiť svoje sily? Svaly potrebujú neustále cvičenie, inak atrofujú. Rovnako tak ochabujú sily ducha.
Ja som Alfa a Omega. Odo Mňa by mal človek začať cestu a ku Mne treba dôjsť, ale sám – a Mnou cestu ukončiť. Neprisľúbil som, že za Sebou potiahnem tých, ktorí sa tvrdohlavo alebo pevne usadili na Zemi, ale Moje Svetlo je viditeľné pre všetkých, ktorí kráčajú vlastnými nohami a vlastným prianím. Nikto nie je do Neba ťahaný násilím, ale každý, kto sa usiluje vlastnou snahou, dosiahne. Na obežnej dráhe svojho ducha musí človek hľadať zdroj nevyčerpateľnej sily – práve vtedy, keď sa mu zdá, že je príliš temno alebo príliš ťažko a keď sa zdá, že ho Učiteľ Opustil – pretože Môj trón je v skrytých hlbinách ľudského ducha. Keď sa do nich ponorí myseľ a vedomie, dochádza k dotyku Vyššieho. Vtedy sa dotýka duch Mňa, lebo Ja som vo vás a vy ste vo Mne a sme jedno, nehľadiac na všetky zdanlivé rozdelenia. Tak pevný a nemenný je prejav Učiteľa vo vnútri. Sám tak Dosvedčujem.“
Hrany Agni Jógy §529. 12.10.1955
N.K.Rerich – En no Gyōja – priateľ pútnikov (Йенно Гуйо Дья – друг путников, 1925)
