Požiadali nás, aby sme zozbierali, kde sa nachádzajú znaky našej Zástavy Mieru. Ukázalo sa, že znak Trojice je rozšírený po celom svete. Dnes si ho vysvetľujú rôznymi spôsobmi. Niektorí hovoria, že je to minulosť, prítomnosť a budúcnosť zjednotená prstencom Večnosti. Iným je bližšie vysvetlenie, že je to náboženstvo, poznanie a umenie v kruhu Kultúry. Medzi množstvom podobných zobrazení v staroveku boli pravdepodobne i najrôznejšie vysvetlenia, ale pri všetkej tejto rôznorodosti výkladov sa znak ako taký utvrdil na celom svete.
Čintamani – najstaršia predstava Indie o šťastí sveta, obsahuje tento znak. V Nebeskom Chráme v Číne nájdete rovnaké vyobrazenie. Tibetské „Tri Klenoty“ hovoria o tom istom. Na slávnom Memlingovom obraze je ten istý znak jasne viditeľný na hrudi Krista. Nachádza sa aj na obraze Madony zo Štrasburgu. Ten istý znak je na štítoch križiakov a na erboch templárov. Gurdas, slávne kaukazské čepele, nesú rovnaký znak. Azda ho taktiež nerozoznávame i na filozofických symboloch? Je na vyobrazeniach Geser Chána a Rigdena-Japa. Je aj na Tamerlánovej Tamge. Bol aj na pápežskom erbe. Nachádza sa aj na starovekých španielskych maľbách a na Tizianovom obraze. Je aj na starobylej ikone svätého Mikuláša v Bare. Rovnaký znak je aj na starobylom obraze Ctihodného Sergeja (Radonežského) . Rovnako aj na obrazoch Najsvätejšej Trojice. Ten istý je aj na erbe Samarkandu. Tento znak sa nachádza aj v Etiópii a na koptských starožitnostiach. Podobne aj na skalách v Mongolsku. Je aj na tibetských prsteňoch. Kôň šťastia na himalájskych horských priesmykoch nesie rovnaký znak, žiariaci v plameňoch. Ten istý je na náprsných sponách v Lahule, Ladaku a na všetkých himalájskych náhorných plošinách. Je aj na budhistických vlajkách. Ak sa vydáme do hlbín neolitu, rovnaký znak nájdeme na keramických ornamentoch.
Práve preto bol pre zjednocujúcu Zástavu vybraný znak, ktorý prešiel mnohými storočiami – presnejšie tisícročiami. Pričom všade sa tento znak nepoužíval len ako ornamentálna ozdoba, ale mal osobitný význam. Ak zhromaždíme všetky odtlačky toho istého symbolu, môže ísť o najrozšírenejší a najstarší znak medzi ľudskými symbolmi. Nik nemôže tvrdiť, že tento znak patrí iba k jednej viere alebo vychádza z jedného folklóru. Mnohokrát je obzvlášť cenné práve nahliadnutie do evolúcie ľudského vedomia v jeho najrozmanitejších prejavoch.
Tam, kde by sa mali strážiť všetky ľudské poklady – tam by mal byť taký obraz, ktorý otvorí tajomstvá všetkých ľudských sŕdc. Rozšírenosť symbolu Zástavy Mieru je taká veľká a neočakávaná, že sa ľudia po pravde pýtajú, či je tento znak autentický, alebo či bol vymyslený v neskorších časoch. Keď sme preukázali rozšírenosť tohto znaku už z najstarších čias, dočkali sme sa najúprimnejšieho údivu. Ľudstvo sa dnes v hrôze obracia k primitívnemu mysleniu a predpokladá, že v podzemných skrýšach, v jaskyniach zachráni svoje dedičstvo. Zástava Mieru však hovorí práve o princípe. Utvrdzuje, že ľudstvo sa musí zhodnúť na všestrannosti a vše-ľudskosti výdobytkov ľudského génia. Zástava hovorí: „Noli me tangere“ – Nedotýkaj sa – Nezhanob ničivým dotykom Poklady Sveta!
24.mája 1939
