„Ukrižovanie ducha v hmote tela je údelom každého človeka. Ale len niektorí si to uvedomia. Väčšina bude zaslepená fyzickou očividnosťou. Ukrižovanie ducha – inak sa uvrhnutie do telesného sveta nazvať nedá. Treba prejsť ťažkou pozemskou cestou. A kto z tých, ktorí dosiahli, mal ľahkú cestu? Ohne sa rodia, posilňujú a zhromažďujú v podmienkach protiakcií, prekážok, ťažkostí a bremien. A čím sú vypätejšie a silnejšie, tým mocnejšie sú odvetné ohne. Preto pre rastúceho a vzostupujúceho ducha ide zhromažďovanie a kryštalizácia ohňov a rozvoj psychickej energie ruka v ruke s rastom ťažkostí a prekážok. Po posilnení a vzraste síl pri ľahších prekážkach duch na seba prirodzene privoláva vlny silnejších javov, aby sa stal ešte silnejším. Preto zaťaženie okolnosťami ide v súlade s rastom síl ducha. I dieťa dokáže zdvihnúť kilogram, ale iba ten, koho svaly boli spevnené množstvom predchádzajúcich snáh o zdvíhanie ťažkých bremien, dokáže zdvihnúť nadmieru veľkú váhu. Proces posilňovania je spôsobený duchovným úsilím, ktoré na seba priťahuje vlny podmienok prostredia kladúcich odpor. Čím rýchlejšie letí lietadlo, tým silnejší je odpor vzduchu. Príčina spočíva v rýchlosti pohybu aparátu. Tomuto zákonu podlieha i rast ducha. Ťažkosti sú priamo úmerné rýchlosti pokroku. Komu sa veľa dáva, od toho sa veľa i žiada. Zákon súladu sa prejavuje aj v tomto. Iba hrdina privoláva do boja draka, zatiaľ čo obyčajný človek bojuje s blchami, plošticami a švábmi. „Iná sláva prináleží mesiacu, iná Slnku, iná hviezdam.“ Skúšky sa dávajú podľa síl človeka. A ak sa zdajú príliš ťažkými, neznesiteľnými a neprekonateľnými, to znamená, že sily rastú. Vo chvíľach ticha však človek môže cítiť, že nech sa vonku deje čokoľvek, nech sa kopia akékoľvek strašné podmienky a prekážky, nič nemôže zničiť ducha vo vnútri. Lebo Slnko pominie, Mesiac pominie a Zem pominie, ale duch pretrvá navždy. Pocit svojej nemennosti pomôže pochopiť, že nesmrteľnú večnú podstatu človeka nič nemôže zničiť, usmrtiť a rozložiť. Nie je v silách vĺn každodenného života, hrozivých, ťažkých, aby rozdrvili skaly ducha, pretože tieto vlny sú z hmoty tela a duch je nad nimi a mimo tela. Ak je vedomie spojené s vonkajším svetom a prejavmi, kolíše s nimi; ak sa pozdvihne do oblasti, kam vlny nižších, hmotných javov nedosiahnu, možno dosiahnuť stav ohnivej imunity. A vtedy prúd života bude prúdiť pred očami bez toho, aby sa vedomie zapojilo do jeho prúdov. Tichý Svedok po tisícročia Sledoval a Bude sledovať tok rieky života, zaznamenávajúc jeho rozmanitosť. Sám však stojí mimo. A s Ním, ktorý Hľadí zvnútra, sa treba spojiť a stotožniť.“
Hrany Agni Jógy, §41. 11.3.1956
N.K.Rerich: Strážcovia vchodu (Posledná cesta) (Хранители входа. Последний путь, 1920)
