24. februára 1928 sa u Urusvati odohralo Ohnivé rozhorenie, ktoré otvorilo novú éru evolúcie ľudstva. Toto bolo prvé zažehnutie ohnivého tela Urusvati plameňom vysokého ohňa. Zažehnutie sa udialo v znamení súhvezdia Matky Sveta.
Sedem rokov predtým bol Urusvati ukázaný rok tejto veľkej udalosti. Urusvati vtedy zapísala: „13.11.1921. Ruka Učiteľa ukazovala na ciferník hodín a na mieste čísla osem svietila hviezda. Učiteľova Ruka pohybovala ručičkami a zľahka sa zdržala na 2, potom sa posunula k osmičke, kde zažiarila hviezda a z hviezdy sa rozsvietili dva lúče: modrý a ružovo-fialový, ktoré spolu vydali žiarivo čistú fialovú. – Hodiny šťastia [povedal Učiteľ).“
Tieto dva lúče sú lúčmi Uránu a planéty-hviezdy Matky Sveta, stredobod Vladyky M. a Urusvati.
24 február 1928 možno považovať za začiatok éry Agni Jógy, počiatok zrodenia, či zažehutia nového (fyzického) tela pre pozemskú evolúciu, zo stavu bežného človeka.
„Noc na 24-ho. Vidina tenučkých tyčiniek zhromaždených vo zväzku, z ktorých každá horí vlniacim sa červeno-žltým plameňom. Z pravej strany videnie ohňa, akoby plameň sviečky. V noci som ochorela – horúčka, veľká malátnosť a horenie v rukách a nohách. Celý deň som ležala na vrecku s ľadovou vodou, prikrytá len tenkou prikrývkou, napriek nízkej teplote v izbe – 3°C pod nulou.“
“24.02.1928. Pocit, ako keby som vychádzala z nejakého obalu, sprevádzaný silným chvením v srdci…“ (Zoš. 143, s. 144).
Nasledujúci deň Učiteľ oznámil:
“25.02.1928. Zverejnenie Agni Jógy patrí Urusvati, pretože svojimi ohňami utvrdila Učenie.“
“28.02.1928. Noc na 28-meho. Hlas Vladyky: „Všetky akumulácie mohli byť zničené počas jednej noci.“
Ak by nebolo možné zastaviť požiar centra, zomrela by som ohnivou smrťou a celý plán by bol skazený (zničený)… Najbližší možní účastníci tohto plánu by sa schádzali po tisícročia“ (Zoš. 169, s.6).
„Noc 29. februára 1928. Máme veľkú radosť, pretože Ohnivá Jóga dostala svoju podobu na zemi. <…> Považujem skúsenosť Urusvati za najnebezpečnejšiu a najpotrebnejšiu. <…> Odovzdala úplne novú formu Jógy.“
“3.2.1928. Agni Jógu možno porovnať s Hviezdou Rána, ktorá zvestuje blízkosť svetla.“
“24.3.1928 /Deň Učiteľa/. Hierarchicky Som sa správne Rozhodol, že hrdinstvo [Urusvati] prinesenia novej Jógy je vyšší ako všetky iné pokyny.“
Na konci cesty po Tibete na otázku Urusvati: „Nechápem, prečo sa môžem nazývať Matkou Agni Jógy? – bolo zodpovedané: „No, teraz Jóga dostala formu a už dávno si sľúbila, že sa jej odovzdáš“ (5.7.1928).
Oveľa neskôr Vladyka vysvetlil: „Urusvati sa na výšinách Tibetu prejavila v procese rozdelenia troch tiel. Prejavenie ohňa(požiaru) sa zhodovalo s procesom rozdelenia troch tiel. Urusvati sa prejavila v ohnivej skúsenosti, ktorá je nedostupná bez oddelenia troch tiel. Horlivá Ohnivá Jóga je dostupná len pri rozdelení Troch Tiel ( pozn fyzické, jemnohmotné-astrálne a ohnivé telo).“ (Zoš. 199, s. 57).
„Urusvati nevedela, že ide do Tibetu na vrúcne výšiny, aby sa tam stala Jogínkou. Urusvati sa tam pripojila k ohňom“ (Zoš. 202, s. 39).
Zdalo by sa, že rozhorenie ohňov u Urusvati v Tibete nastalo uprostred množstva iných nezvyčajných javov, ktoré sprevádzali Urusvati celý jej život. Ale pokiaľ ide o význam pre evolúciu planéty, toto rozhorenie sa ukázalo byť hlavným cieľom tibetskej expedície, kedy sa Urusvati mohla priblížiť k Pevnosti a Všeobecnému Kameňu z Oriónu. Len v tomto čase, keď raz za „sto“ rokov prichádza na planétu vlna Priestorového Ohňa a to iba v značnej nadmorskej výške, obklopená chladom a vskutku pri obzvlášť intenzívnom magnetizme pri hraniciach Šambaly, sa niečo také ukázalo možným. V každom prípade išlo o vôbec prvé takéto rozhorenie v histórii ľudstva. „Vesmír zostupuje na Zem raz za storočie. Oblečte sa do poznania neobvyklého“ (5.4.1927) niekoľko mesiacov predtým povedal Učiteľ.
Na túto veľkú udalosť, ku ktorej Urusvati postupne viedli kroky jej predchádzajúcich vtelení, čakalo Biele Bratstvo tisícročia. „Veď nemožno prekážať veľkému termínu, keď sa všetky časti zbierali po tisícročia. Počas tisícročí bola načrtnutá niť plánu “(4.9.1924).
Na konci tibetského expedície, neskoro v noci, 19. apríla 1928, po mesiaci a pol ťažkej cesty z Nagču, sa výprava dostala na ľavý breh posvätnej rieky Brahmaputra.
Tu, na mieste pradávneho zrodenia Véd – Koreňového Učenia, daného celej našej súčasnej Piatej Rase, v noci 21. apríla 1928 Veľký Vladyka slávnostne vyslovil záverečnú formulu pre knihu „Agni Jóga“ – knihy, podľa ktorej je pomenované Učenie pre nový cyklus ľudstva:
„Dané v údolí Bramaputry, prameniacej z jazera Veľkých Nágov, ktorí ochraňujú Závety Rig-Véd.
„Položil Som základy Agni Jógy na štyri konce, ako okvetný piestik.
Utvrdil som Agni Jógu so stĺpmi Svojich stupňov a prijal Som do rúk Oheň kameňa.
Dal Som ohnivý Kameň tej, ktorá sa podľa Nášho rozhodnutia bude nazývať Matkou Agni Jógy, pretože Ona poskytla seba na skúšku priestorovým Ohňom.
Prúdy tohto Ohňa sa vtlačili do Kameňa počas veľkého letu pred tvárou slnka. Hmla iskier zahalila vrchy Strážkyňe Snehu, keď Kameň zavŕšil svoju ohnivú púť z juhu na sever do Chrániaceho Údolia.“
(Agni Jóga. Doslov)
